Foto: Archív S. Kutišovej

Psychologička Simona Kutišová píše young adult príbehy

Adonis v tričku, Šepot dúhy, Srdce pre Mirku či Raz sa uvidíme. To je len výber z titulov psychologičky Simony Kutišovej, ktorá píše pre mladých o mladých. Vďaka svojej profesii sa dokáže vcítiť do tém ako sú duševné poruchy, poruchy príjmu potravy, sebaprijatie a pozitívny sebaobraz, závislosti či lgbt a pomáha ich riešiť aj formou príbehov. Píše o zrade priateľa, ťažkostiach s láskou i rodičmi, túžbe po ocenení či strate blízkeho človeka. Jej knižky majú silu pomáhať nielen násťročným.

Nakoľko Ti pri písaní pomáha skutočnosť, že si vyštudovala psychológiu a aj v tejto oblasti pôsobíš?

Keďže veľa pracujem s emóciami ľudí, asi viem lepšie zachytiť prežívanie postáv, popísať ich vnútro a precítiť všetko s hlavnými hrdinami. A tiež snáď lepšie rozumiem, ako by nejaká postava mohla reagovať v určitej situácii, aby to bolo popísané uveriteľne a nie celkom mimo. (Úsmev.)

Všetky Tvoje doterajšie knižky sú v podstate young adult. Uvažuješ časom aj nad iným žánrom pre inú vekovú kategóriu?

Rada by som niekedy v budúcnosti napísala triler, ale uvidím, ako sa to celé vyvŕbi. Písanie nechávam na intuíciu a pocity. Keď mi navrhnú, že by sme mohli skúsiť napísať niečo pre inú vekovú kategóriu, skúsime to a uvidíme.

Foto: Archív S. Kutišovej

Je náročné vcítiť sa do myslenia tínedžera, ak už človek dávnejšie prekročil dvadsiatku?

Keďže sa s dospievajúcimi stále stretávam, udržujú ma v tom, ako asi myslia. A každý z nás si spomína, ako sa cítil, keď mal –násť, ako riešil problémy. Stačí siahnuť do spomienok. Až tak veľa sa nemení, menia sa skôr okolnosti v živote.

S akými problémami sa dnešní dospievajúci musia najviac pasovať? Sú to problémy rovnaké, aké tu vždy boli a budú, alebo sa objavujú i nové, na ktoré spoločnosť akoby ešte ani nebola pripravená?

Problémy sa opakujú: ťažkosti s prvými láskami, v kolektívoch, zrady priateľov, neporozumenie si s prísnymi rodičmi, túžby po ocenení, porozumení, spoločnosti či zaradení sa do života. Zároveň teraz vystupujú do popredia témy ako duševné poruchy, poruchy príjmu potravy, sebaprijatie a pozitívny sebaobraz, závislosti, lgbt a pod. Témy, ktoré sa kedysi až tak neriešili, ale teraz už majú svoje miesto aj v spoločnosti, aj v literatúre.

Foto: Archív S. Kutišovej

Čo je na práci psychológa najnáročnejšie?

Administratíva. (Smiech.) A inak asi pocit bezmocnosti, ak práve počúvate niečo, pri čom nemôžete mávnuť čarovným prútikom, skočiť do príbehu a zachrániť hlavné postavy.

A čo na práci spisovateľa?

Udržať latku ďalšej knihy aspoň na predošlej úrovni a zároveň sa stále zlepšovať a mať čo priniesť. Je to aj zodpovednosť.

Je ťažké „nementorovať“ vo svojich knihách? Predsa len Ťa to určite trošku k tomu ťahá…

Asi v nich aj mentorujem. Ale snažím sa to robiť láskavo. (Úsmev.)

Ako vlastne došlo k tomu, že vôbec vznikla Tvoja prvá knižka? Čo bolo tým prvotným impulzom?

Písala som na rôzne literárne portály. Potom v jeden deň veľmi pršalo a ja som zažila osudové stretnutie, z ktorého som sa musela vypísať. Zavesila som to na net a spätná väzba bola veľmi pozitívna. Čitatelia ma povzbudzovali, nech napíšem aj pokračovanie, a tak pomaly vznikali kapitoly môjho prvého, celkom vlastného, príbehu. O pár rokov som príbeh poslala do vydavateľstva, odkiaľ sa mi do troch dní ozvali a kniha bola na svete. Odvtedy už tvorím vlastné príbehy stále.

Máš nejaký „spisovateľský“ cieľ?

Môcť písať vtedy, keď to tak budem cítiť a ako to budem cítiť, môcť sa naďalej realizovať cez písmenká. Priniesť ľuďom ešte pár príbehov, ktoré ich pohladia na duši.

Ako by si charakterizovala svoj rukopis – čo je také to Tvoje, čím sa možno v tvorbe odlišuješ od iných autorov?

Toto je náročná otázka. Každý autor je iná osobnosť, s inými zážitkami, skúsenosťami, iným nahliadaním na svet, a tak to vkladá aj do kníh – či už viac alebo menej viditeľne. Ja sa snažím prinášať  hodnoty, nádej, zamyslenie a trochu dobra práve cez knihy.

Foto: Archív S. Kutišovej

Píšeš aktuálne niečo?

Mám rozpísané pokračovanie knižky Adonis v tričku, ale zatiaľ neviem, či to bude len pre moju potechu alebo to budem aj posúvať na vydanie. A rozpísala som si aj ten triler, ale zatiaľ neprišiel celkom jeho čas. Nápadov mám viacero, tak postupne snáď prídu všetky na rad.

Kto je prvým čitateľom Tvojich knižiek?

Väčšinu rukopisov/kníh som kedysi uverejňovala na literárnych portáloch, takže to boli/sú zvyčajne cudzí ľudia.

Akých autorov sama rada čítaš?

Asi sa očakáva, že čítam hlavne YA, ale to už vôbec. Mám rada knihy napr. od Irvina Yaloma, Wulfa Dorna, Sebastiana Fitzeka, B.A. Paris.

Zaujíma vás konkrétna slovenská spisovateľka či spisovateľ a ich knižné diela? Kliknite na sekciu Pre knihomoľov a prečítajte si zaujímavé rozhovory.

Pridajte komentár