Virtuálna kamarátka Vladimíra Staňová: Nepremárnite svoj život prežívaním, ale bojujte za svoje šťastie

Každý z nás sa niekedy v živote ocitne v situácii, keď nevie ako ďalej, potrebuje pomocnú ruku a blízkeho človeka. Občas postačí tomu druhému načúvať, inokedy musí byť pomoc konkrétnejšia. Vladimíra Staňová, zakladateľka spoločnosti SolMejt, si sama prešla bojom o život a následne sa začala zaoberať sebapoznaním, bojom za svoje šťastie a najmä pomocou iným. Porozprávali sme sa s ňou nielen o aktuálnej téme pomoci utečencom z Ukrajiny, ale aj o tom, čo je to virtuálna kamarátka, že žiadať o pomoc nie je hanba a starostlivosť o duševné zdravie by mala byť prioritou.

Čo Vás inšpirovalo k tejto práci? Ako ste sa k nej dostali?
Inšpiráciou bol môj životný príbeh. Prešla som si doslova bojom o život.Trápili ma vážne zdravotné problémy, zažila som opakované prevozy záchranárskym vrtuľníkom, bola som na hranici života a smrti a nemala som istotu či ešte ďalší deň budem nažive. Ak prežijete niečo také, uvedomíte si, akú obrovskú hodnotu má život. Keď sa môj zdravotný stav zlepšil, prišla druhá životná fáza, v ktorej som sa začala zaujímať o svoje šťastie. Časom som sa musela vzoprieť svojim presvedčeniam, uvedomiť si prevzaté vzorce správania a vyhodnotiť ich. Niektoré boli pre mňa prospešné a iné nie.

Naučila som sa pracovať so svojou hlavou a myšlienkami, uvedomovať si čo chcem a čo je pre mňa dôležité. Občas bolo náročné nepočúvať okolie ale svoje vnútro. Čítala som množstvo psychologickej literatúry a hľadala som odpovede. Školila som sa, prešla som sebapoznaním, koučingom a dnes viem, čo znamená žiť šťastný život. Nebola to ľahká cesta no vďaka nej som úplne iným človekom.

Nepremárnite život prežívaním, ale bojujte za svoje šťastie

Preto ste teda pocítili potrebu pomáhať? Na základe vlastnej skúsenosti, že vám na tejto ceste nemal kto pomôcť?
Nakoľko si uvedomujem, že som si všetkým prešla bez akejkoľvek podpory, viem aké je náročné pracovať na sebe a so sebou, rozhodla som sa založiť spoločnosť SolMejt a som pripravená podať pomocnú ruku komukoľvek. Verte mi, že život má obrovskú hodnotu.

Vedeli by ste stručne zosumarizovať, čo je hlavnou náplňou vašej práce?
Vypočuť a pochopiť človeka, nájsť pre jeho problém schodné riešenie. Poskytujem služby ako virtuálna kamarátka, pomôžem zvládnuť rozvod či rozchod a plánovanie cieľa, ktorý sa pre niekoho zdá byť nereálny či nesplniteľný. Taktiež sa snažím nachádzať skvelých ľudí, ktorí dokážu pokryť školenia zamerané na osobnostný rozvoj. 

Môže konzultácia prebiehať aj online?
Virtuálny svet prináša viacero možností komunikácie – telefonát, videohovor alebo chat. Niekedy človek nedokáže o svojich pocitoch rozprávať a lepšie sa mu vyjadrujú jeho pocity písomne. Preto je táto služba poskytovaná aj formou chat-u/komunikácie v aplikáciách: Skype, FB messenger, WhatsApp, Viber, Signal. Výber aplikácie je na klientovi. 

Samozrejme si môžu klienti vybrať aj osobnú konzultáciu, veľmi rada ich privítam v kancelárii na adrese: Seberíniho 9 v Bratislave.

Kouč radiť nemôže, virtuálna kamarátka naopak riešenia problému ponúka

Aký je rozdiel medzi psychologičkou, koučkou a napríklad vašou službou virtuálnej kamarátky?
Psychologička je osoba, ktorá vaše problémy rieši v hĺbke alebo jadre problému. Venuje sa vášmu vnútornému prežívaniu, dokáže pracovať s depresiou, úzkosťou, a to vďaka odborným poznatkom a vzdelaniu. Koučka dodržiava etický kódex koučovania, neradí, nesúdi, počúva a je zameraná na cieľ, ktorý si zvolí klient. Ak koučujem držím sa striktne pravidiel. Jednoducho môj názor, pohľad a riešenie si klient nevypočuje. Virtuálna kamarátka bola vytvorená na základe skúseností z praxe. Mnohokrát sa mi stalo, že klient nevedel, ako sa jeho problém vôbec dá riešiť, pretože v jeho hlave bol neriešiteľný. Na sedeniach ho zaujímal môj názor či spôsob, ako by som to riešila ja, a vtedy som  bola ako kouč zastavená. Preto som sa rozhodla, že vytvorím službu, kde môžem spojiť všetko dokopy. V službe virtuálnej kamarátky dokážem spojiť znalosti z koučovania, absolvovaných kurzov, prečítanej literatúry, svojho života a neznehodnotím pritom koučing ako taký, pretože si ho nesmierne vážim. Nesúdim, počúvam, kladiem otázky, som zameraná na riešenie podľa klienta avšak ak klienta zaujímajú aj moje riešenia, nemám problém mu ich poskytnúť.

Ako vznikla myšlienka, ktorá vás podnietila k založeniu projektu SolMejt?
Vždy ma fascinoval život a jeho rozmanitosť. Obzvlášť životné situácie, ktoré nedokážem ovplyvniť. Ani pri rozhovoroch s priateľmi som sa neuspokojila, ak mi niekto povedal, že sa niečo nedá. Žijem v presvedčení, že všetko je riešiteľné. A stojím si za tým. Preto chcem byť ľuďom podporou, oporným bodom a pomôcť im v ich náročných životných situáciách. Samozrejme tým nepreberám zodpovednosť za ich životy, pretože som presvedčená, že všetko majú vo svojich vlastných rukách. Nás tím som rozšírila aj o novú posilu, ktorou je Mgr. Veronika Fitzeková, ktorá bude školiť témy zamerané na etiketu v spoločnosti.

Ako vznikol názov projektu? 
Projekt SolMejt vznikol ako slovná hračka z anglického „soulmate”, čo znamená spriaznená duša. 

Je podľa vášho názoru pravda, že sa ľudia hanbia požiadať o pomoc?
Občas áno a je mi to ľúto. Požiadať o pomoc nie je žiadna hanba. Skôr naopak. Ak niekto požiada o pomoc mňa, osobne to vnímam veľmi pozitívne. Som toho názoru, že akýkoľvek posun vpred je posunom a už vôbec to, že niekto požiada o pomoc, je dôkazom, že človek je pripravený konať a urobiť niečo so svojím životom. Obdivujem každého, kto sa stará o svoje duševné zdravie a snaží sa napredovať.

S akými problémami sa stretávate najčastejšie?
Neviem, čo so životom, neviem, ako sa pohnúť ďalej, neviem, či som šťastná/ý, manželka sa chce rozviesť a ja neviem, ako zareagovať, mám problémy vo vzťahu a netuším, ako sa k tomu postaviť. Tiež však ľudí trápia rozmanité zlozvyky, pocit, že sú manipulovaní, ale i témy identity a orientácie. Niekto má strašnú svokru, inému lezie na nervy manžel či manželka.

Čo vás podnietilo poskytnúť podporu ľuďom, ktorých sa týka súčasná situácia na Ukrajine?
Som v prvom rade človek a empatiu mám vyvinutú na vysokej úrovni. Neviem si ani len predstaviť, čo ľudia, ktorí museli opustiť svoje domovy zo dňa na deň – poprípade z minúty na minútu, museli prežiť a dodnes prežívajú. Ženy/manželky/matky, ktoré boli nútené opustiť svojich mužov, pretože museli ostať bojovať za vlasť…Tie ,ktoré pobalili za pár minút najnutnejšie veci a utekali na hranice, kde stáli aj 36 hodín so svojimi deťmi.Toľko frustrácie, strachu, úzkosti a bolesti si jeden človek nedokáže naraz predstaviť. A presne preto som sa rozhodla byť týmto ľuďom nablízku bez akejkoľvek odplaty, pretože ľudia si majú pomáhať. Nikdy nevieme, kedy sa to môže stať nám.