Katarína Vojaček: Od tristovky až po štafetu. Keď športujem filtrujem si myšlienky

Už 24. septembra sa začne štafetový beh The Run Slovakia, v ktorom pobeží čisto ženský 12-členný tím IT Girls z Košíc až do hlavného mesta Slovenska. IT Girls čakajú tri náročné dni a dve prebdené noci plné adrenalínu a zážitkov, no ženy z členských firiem Košice IT Valley sa žiadnej výzvy neboja.

Dnes by sme vám chceli predstaviť ďalšiu členku tímu IT Girls Katarínu Vojaček, ktorá je projektovou manažérkou pre IT v U.S.Steel Košice. Ako sa do sveta IT dostala, z čoho má najväčší strach a ako sa vôbec k behu dostala, nám prezradí na nasledujúcich riadkoch.

REKLAMA

Čo vás priviedlo k IT Girls?

Medzi dievčatá som sa dostala viac menej náhodou. Prišla ponuka, a tak ma tam prihlásil náš generálny manažér. U. S. Steel sa totiž pred nejakou dobou stali členom Košice IT Valley. Dievčatá však poznám už dlhšie, keďže som sa zúčastňovala rôznych pretekov, kde boli aj ony. Pretekali sme aj proti sebe, ako napríklad na štafetovom behu Od Tatier k Dunaju 🙂

Nie ste však žiadny bežecký nováčik. Kedy ste behu naplno prepadli?

Bolo to asi pred 5-6 rokmi. Kamoška ma nahovorila, aby som sa zúčastnila projektu, ktorý zastrešuje Active life s názvom Spoznaj behom Košice. Keď som tam bola prvýkrát, úplne ma to nadchlo a postupne som začala viac a viac behať. Je pravda, že to bolo zo začiatku ťažké, ale ako sa začali pridávať kilometre, išlo mi to stále lepšie. Všetko však malo svoju postupnosť.

Pracujete ako projektová manažérka pre IT v U. S. Steel Košice. Ako ste sa dostali do sveta informačných technológií?

Pravdu povediac nečakane. V U. S. Steel Košice som pracovala vo výrobe na oddelení kvality ako procesný inžinier kvality a potom ako koordinátor najlepších postupov. Neskôr sa mi naskytla možnosť pracovať na jednom projekte v Spojených štátoch, kde som sa dostala k IT. Keď som sa vrátila, bola mi ponúknutá pozícia, na ktorej som dnes už takmer 11 rokov.

Vyštudovala som Hutnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach, odbor materiálové inžinierstvo a bohužiaľ IT v tom čase išlo úplne mimo mňa. Žien v IT je stále málo. Povedala by som, že možno 1:4.

Čím si myslíte, že to je?

Myslím si, že už historicky je IT sektor braný viac za mužskú profesiu, a aj keď sa niektoré zo žien uchádzajú o tú istú prácu, nie sú ocenené tak ako muži.

Ako by ste opísali svoju pozíciu? Čo si môžeme pod „projektovou manažérkou v IT“ predstaviť?

Ako projektová manažérka som zodpovedná za celý projekt ako taký. To znamená riadenie všetkých fáz od začiatku až po koniec projektu. V mojom prípade sú to prevažne IT projekty týkajúce sa HW a SW, momentálne sa viac sústreďujeme skôr na projekty s umelou inteligenciou. Mojou úlohou je riadenie projektu a to výber tímu, vypracovanie finančného plánu, vypracovanie plánu projektu, následne dodržanie stanoveného harmonogramu, komunikácia, prezentácia , monitorovanie resp. priebežná kontrola skutočnosti oproti plánu, na konci vyhodnotenie celkového výsledku a odovzdanie diela konečnému užívateľovi.

Čo hovoria kolegovia na to, že ste sa na dali na The Run?

Viac menej ma k tomu dotiahli práve oni. Dokonca ma presvedčili aj na triatlon, mám okolo seba veľa športovcov, či už cyklistov, alebo bežcov. Najlepšie sa cítim pri behu, potom to je cyklistika a až posledné je plávanie. Je to pre mňa taká menšia trauma, ale v triatlone musím absolvovať aj to. Musela som si natrénovať aj plávanie, aby som sa niekde mohla posunúť.

Viem o Vás, že ste behávali už ako školáčka, no kratšie trate. Dnes už nemáte problém zabehnúť ani tie dlhšie. Chceli by ste skúsiť aj maratón?

Je to môj cieľ, ale myslím, že mi stačí iba jeden. Zatiaľ som sa však naň neodvážila. Chcela by som sa zúčastniť stého výročia Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach. Bude sa konať o dva roky. Bežala som viacero polmaratónov či už v Madride, Lisabone aj Barcelone… Okrem toho som bola viackrát aj na spomínanej štafete od Tatier k Dunaju.

Celá trasa The Run je členitá, ktoré úseky by ste si chceli zabehnúť?

Dala som si jednu požiadavku, ale neviem či bude splnená :). Chcela by som bežať dole kopcom, tam sa cítim najlepšie. Kopce a ani vysoké prevýšenie ma vôbec nelákajú. Takže preferujem buď rovinatý terén, alebo s miernym prevýšením a dole kopcom. Ak však budem musieť zabehnúť niečo iné, tak sa brániť nebudem.

Takýto beh vyžaduje aj pravidelne tréningy…

Samozrejme, ale vo všeobecnosti ja osobne behám 4 až 5-krát do týždňa, a to od 6 do 20 kilometrov. Záleží na tom, ako sa cítim. V nedeľu si dávam skôr dlhé trailové behy.

The Run je dlhý viac ako 500 kilometrov. Máte z niečoho strach?

Mám obavy z nočných behov. Bojím sa, aby ma nenapadlo zviera 🙂 Je to zvláštny pocit, keď človek behá sám v lese, ale dúfam, že budeme mať so sebou aj sprievod. Je však pravda, že ak niečo zašuští, zľaknem sa a budem možno behať rýchlejšie 🙂