sima martausova

Sima Martausová: Bežne používam len tlačidlový telefón

Moderná digitálna doba so sebou prináša neustálu prítomnosť technológií v našom živote a rýchle plynutie času. Čoraz viac si však popri technologickom aspekte života uvedomujeme dôležitosť a potrebu vypnúť a byť skrátka offline. Skvelým príkladom, ako na to, by mohla byť slovenská speváčka Sima Martausová.

Porozprávali sme sa s ňou o hudbe, technológiách aj o tom, ako vníma svojich fanúšikov.

Aký je Váš súkromný vzťah k moderným technológiám? 

Hoci nie som nijaký expert ani maniak do moderných technológií, myslím si, že nie sú zlé, keď slúžia človeku a nie človek im. 

Aj ja mám sociálne siete, kde z času na čas zavesím nejakú pozvánku na koncert alebo pieseň, ale už druhý rok mám internet len v počítači a bežne používam len tlačidlový telefón. Mám síce aj ten dotykový, ale ním v podstate len fotím 🙂 Prípadne ak potrebujem, viem si zapnúť wifi a vybaviť maily, hoci v ňom nie je SIM karta. Je mi takto oveľa lepšie, ale nie som úplne odrezaná od sveta.  Inak príspevok na sociálne siete robím tak, že fotku odfotím, nechám v mobile a keď sa pripojím na internet doma, tak príspevok zverejním 🙂 Keďže som doma veľmi málo, naozaj je to maximálne polhodinka za deň, ktorú som online. 

A čo sa týka profesionálneho hľadiska – potrebujete ako speváčka moderné technológie?

Určite je dobré, že mám svoj YouTube kanál a webstránku, ale oveľa dôležitejšie sú živé koncerty, na ktorých s fanúšikmi môžeme vytvárať naozajstné puto, nie len virtuálne. Všetko je podľa mňa dobré, keď to má svoju mieru. Snažím sa ju mať vo všetkom a dúfam, že sa mi to darí. 

Aké technológie využívate pri tvorení hudby?

Využívam jedine diktafón, ktorý mám v mobile. Keď sa mi v srdci zrodí nejaká pieseň a potrebujem ju zaznamenať, tak mi stačí nahrať ju aj nekvalitne. Ten proces, ktorý nasleduje potom, je už skúšanie s kapelou, nahrávanie v štúdiu a tam sa v podstate využívanie technológie netýka mňa.

Pomerne obľúbená je elektronická hudba, pre ktorú, laicky povedané, človeku stačí počítač. Čo na túto hudbu hovoríte vy?

Ja dávam prednosť skôr inému štýlu ako elektronike, páči sa mi jazz, folk alebo čisto inštrumentálne klavírne skladby, ale sú prípady, keď je „elektronické podfarbenie” veľmi vkusné a vtedy sa mi páči aj taká hudba. Napríklad Coldplay to používajú občas a je to pekné. Alebo aj Katarzia má pekné piesne v jej v novom albume, ktorý jej hudobne (aj elektronicky) pomáhal robiť Jonatán Pastirčák.

V súčasnosti je trend, že umelci či osobnosti sú pomerne aktívni na sociálnych sieťach, keďže to vnímajú ako kanál na komunikáciu s fanúšikmi, ako to je u vás? 

Každý to má tak, ako si to nastaví a ja vôbec neodsudzujem nikoho, kto je na sociálnych sieťach viac alebo menej aktívny. Jediné, na čo si asi treba dávať pozor, je to, aby sme si nenechali vziať aj ten reálny život, lebo niekedy práve sociálne siete vedia vziať veľa drahocenného času. Niekedy je ťažké odhadnúť, kde je hranica toho, že slúžia oni nám, alebo my im. Komunikácia cez soc. siete nie je podľa mňa zlá, ani lajkovanie fotiek, ktoré sa nám páčia, ale vytvára to niekedy dojem, že sme „socializovaní”, hoci až tak nie sme. Naozajstné vzťahy sa jednoducho nedajú oklamať tým, že ich budeme žiť len virtuálne.

Akí sú podľa Vás Vaši fanúšikovia? Je to konkrétna skupina ľudí, alebo vnímate, že zasahujete široké spektrum ľudí?

Naši fanúšikovia sú pre mňa ako taká malá rodina, s ktorou zdieľame pocity, pesničky, život… Keď sa počas koncertu dívam do hľadiska, tak sú tam naozaj rôzne vekové skupiny a to sa mi páči. Naši fanúšikovia sú takí normálni a prirodzení, akoby ani neboli fanúšikmi, ale mojimi priateľmi, s ktorými sme si len tak vyšli von zaspievať. 

Ako Vašu kariéru ovplyvnila pandemická situácia? 

Nechcem to nijako zľahčovať, uvedomujem si, ako to zasiahlo svet a každého jedného človeka, ale čo sa týka mňa, snažím sa v tom vidieť hlavne príležitosť vnímať všetko, čo mám, oveľa vzácnejšie. Život ako dar, hudbu ako radosť a možnosť tešiť iných, zdravie ako niečo, čo nie je samozrejmé… Nanovo som si mohla pripomenúť, že zmysel toho, prečo som na tejto zemi, je naozaj pre mňa v tom, že by som tu chcela zanechať aspoň kúsok dobra.

Keď ste začínali, mali ste cieľ preraziť a byť populárnou speváčkou? Podarilo sa Vám získať aj OTA, aj Krištáľové krídlo…

 Ocenenia určite potešia, ale nikdy neboli mojimi cieľmi. Jediné, po čom som vždy túžila a stále túžim, je to, aby som sa mohla o svoje piesne deliť s našimi fanúšikmi, aby im robili radosť, aby som, kým vládzem, mohla tvoriť a hrávať. Najkrajšie ocenenie je to, keď mi niekto povie, že mu moje piesne robia radosť a pomáhajú. A to nehovorím preto, že to pekne znie, úprimne to tak vnímam. 

Vie sa o Vás, že máte rada slovenské hory a vyhľadávate turistiku. Využívate pri svojich túrach GPS?

 Áno, hory sú moja rovnaká vášeň ako hudba 🙂 Keď možem, tak veľmi rada chodím liezť, alebo len tak na turistiku. Keďže mám teraz len ten tlačítkový  mobil, GPS veľmi nevyužívam, ale doma si pozriem, kadiaľ mám ísť.

Máte nejakú elektronickú vec, bez ktorej si neviete predstaviť život? 

Rada počúvam hudbu a stále si kupujem CD-nosiče, ktoré si doma môžem prehrať na prehrávači. Takže asi CD prehrávač je moja najobľúbenejšia elektronická vec 😀

Ak vás Sima Martausová nabudila na ďalšie čítanie, odporúčame našu rubriku plnú rozhovorov so zaujímavými ľuďmi.

Edita Fabian Hilgartová

Pridajte komentár