cestovanie

Cestovanie v lete 2020. Ako ho zmenila pandémia?

Cestovanie sa stalo dostupnou aktivitou pre širokú verejnosť. Máme (alebo sme mali) chuť spoznávať nové destinácie. Letná dovolenka pri mori je (alebo bola) často najväčším zadosťučinením za celoročnú prácu. Ako pandémia koronavírusu ovplyvňuje celkový cestovný ruch a naše správanie ako cestujúcich? 

Na túto tému sme sa porozprávali s  odborníkmi z cestovného ruchu: Jozef Rybár z Pelikan.sk, Mária Horníková z CK Mistrál, Juraj Toth so skúsenosťami z letiska Košice a Martin Horský z manažér zahraničnej cestovnej kancelárie DERTOUR.

Najväčšia letecká kríza

Na začiatku pandémie sa predpovedalo, že toto leto ostaneme všetci na Slovensku. Situácia sa však zmenila a dnes máme možnosť vycestovať k moru, ak chceme. Zároveň sa však spoznávanie Slovenska stalo pre leto 2020 charakteristikou, ktorú potvrdzujú preplnené Tatry. 

„Lietanie sa aspoň do istej miery rozbehlo, avšak vo veľmi obmedzenom režime. Ťažko odhadnúť čo prinesú najbližšie mesiace, v prvom rade to bude závisieť od epidemiologickej situácie v jednotlivých krajinách,” hovorí Juraj Toth, Managing Director v spoločnosti AviaDev Europe.

Juraj Toth, AviaDev Europe

Pre letecký priemysel predstavuje obdobie od marca 2020 podľa jeho slov najväčšiu krízu v histórii. Letné sezóny sú pre letecké spoločnosti vždy prosperujúce, až na tento rok. „Dá sa predpokladať, že s blížiacou sa zimou budú pribúdať krachy leteckých spoločností. Priemerná obsadenosť lietadiel je určite na omnoho nižšej úrovni v porovnaní s obdobím pred pandémiou. IATA (Medzinárodná asociácia leteckej dopravy, ktorá združuje takmer 300 aeroliniek) odhaduje, že objemy leteckej dopravy, ktoré sme tu mali v roku 2019 sa vrátia najskôr v roku 2024.” 

Otvorenie hraníc – otvorenie možností?

Od 9. júna bolo umožnené cestovanie zo Slovenska do 19 krajín bez povinnej karantény. Okrem Česka, Maďarska a Rakúska sa k bezpečným krajinám pridalo Nemecko, Lichtenštajnsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Cyprus, Malta, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko a Island.

Prvotné uvoľňovania opatrení však veľa vody v cestovnom ruchu nenamútili. Potvrdzuje to aj Jozef Rybár, manažér pre vzťahy s verejnosťou cestovnej kancelárie Pelikán: „Od konca marca do približne polovice júna sme predávali len minimum leteniek a leteckých zájazdov. V medziročnom porovnaní sme počas približne 10 týždňov zaznamenávali prepady predaja leteniek a zájazdov na úrovni 95 až 99 %. Ľudia si teda denne kupovali len niekoľko desiatok jednosmerných leteniek zo zahraničia späť domov na Slovensko, prípadne to boli nevyhnutné pracovné či iné cesty. Od polovice júna pozorujeme pomerne plynulý rast záujmu Slovákov o letenky aj letecké zájazdy, najmä do takzvaných zelených krajín cestovateľského semafora. Počas hlavnej dovolenkovej sezóny tak v medziročnom porovnaní predávame približne 25 až 35 % objemu leteniek a zájazdov, aktuálny záujem je približne štvrtinový až tretinový a pomaly rastie.”

Jozef Rybár, Pelikan.sk

Martin Horský, manažér zahraničnej cestovnej kancelárie, zrušil od februára niekoľko ciest do zahraničia, v súčasnosti už však cestuje. „Máme rezervované letenky na koniec augusta na ostrov Malta a pevne verím, že sa tam dostaneme. S rodinou sme boli autom v  Istrii, Umagu, na 4 dni. Boli sme v apartmánovom komplexe, bez stravy, varili sme si alebo sme sa boli najesť v reštaurácii. Areál bol viac menej plný, lebo bol jediný v prevádzke v okolí. Takže Chorvátsko je za mňa v pohode. Pokiaľ človek dodržiava odstup a hygienické pravidlá, tak nie je problém. V tomto sú apartmány/vilky ideálne alebo dovolenky na lodi. Všade boli upozornenie na nosenie rúšok a všetci to tam kde to bolo prikázané dodržiavali,” hodnotí Martin Horský 

Kríza nielen pre letecké spoločnosti

Ekonomická kríza v dôsledku pandémie zasiahne celý svet  vo všetkých oblastiach. Popri leteckej kríze je jednou z najzasiahnuteľnejších oblastí cestovný ruch, ktorý je výrazne obmedzený. Mária Horníková je majiteľkou cestovnej kancelárie CK Mistrál a certifikovanou sprievodkyňou. Poznávacie zájazdy sú podľa nej v rámci cestovného ruchu špecifickým produktom, ktorý sa líši od pobytových dovolenkových zájazdov (ponúkaných zájazdov) cestovných kancelárií.

CK Mistrál sa chcela správať proklientsky a hneď sme vrátili všetky peniaze zasiahnutým klientom. Termín veľkonočného zájazdu sme preložili na jeseň, s čím súhlasilo zopár klientov, ostatní dostali peniaze naspäť. Musím spomenúť, že štátnu pomoc považujem skôr za výsmech ako pomoc. Ako konateľka v jednoosobovej s.r.o a so živnosťou ako sprievodkyňa cestovného ruchu som spadla do poslednej pomoci, tzv. žobračenky, na 210 €. Mám z nej sanovať firmu, platiť nájom kancelárie alebo si kúpiť rožok denne? Bývam u rodičov, ktorí mi našťastie pomohli, inak by som už dávno skončila,” priznáva.

M. Horníková, CK Mistrál, rok 2017

Rúška a ich vplyv na psychiku

Cestovatelia aj počas svojich spoznávaní musia dodržiavať hygienické opatrenia a nariadenia konkrétnych krajín. Podľa Márie Horníkovej sa stále väčšina klientov bojí alebo sú nerozhodní a čakajú, čo bude. „Povinnosť rúšok podľa mňa veľmi škodí cestovaniu – z psychologického hľadiska, z hľadiska pohodlia aj zážitku pri cestovaní. Je totiž veľa ľudí, čo si nezaplatí za službu – návštevu múzea, hradu – keď sa pri tom nemôže cítiť komfortne a musí sa obmedzovať. Klientela poznávačiek sú prevažne starší ľudia. Naplniť skupinový zájazd je dosť ťažké aj za normálnych okolností, ale v tejto situácii je to ešte oveľa ťažšie. Totiž typickí cestujúci, ktorí cestujú aj teraz, to sú skôr mladší ľudia, prípadne rodiny s deťmi – a tieto skupiny práve nezvyknú cestovať na poznávacie zájazdy s cestovnými kanceláriami. Mám pripravenú aktuálnu ponuku do okolitých krajín, aj na Slovensku, ale záujem je veľmi malý.”  

Napriek tomu sa CK Mistrál podarilo po uvoľnení opatrení zorganizovať 2 jednodňové zájazdy do Rakúska. „Po 5 mesiacoch som aj sprevádzala a prišla do kontaktu s klientmi, ktorí sa nebáli vycestovať, cesty si pochvaľovali a boli vďační za to, že v Rakúsku nemusia mať rúška a na prehliadku múzea môžu ísť slobodne.” 

Nosenie rúšok je povinnosťou na letiskách aj priamo na palubách lietadiel minimálne v Európe. „Na jednej strane to možno znižuje komfort z cestovania, na druhej strane si už ľudia zvykli a správajú sa v drvivej väčšine zodpovedne. Väčšina aeroliniek nejakým spôsobom obmedzila palubný servis. Komplikovanejšie to je so sociálnymi rozostupmi, ktoré ešte na letiskách môžu byť ako-tak dodržiavané, v samotnom lietadle to už však prakticky nie je možné. Do istej miery nezmyselná debata o prázdnych prostredných sedadlách sa už v zásade skončila, keďže toto opatrenie bolo od začiatku len akousi kozmetickou náplasťou bez reálnej účinnosti. Zachytil som informáciu, že ak by mali byť na palube dodržiavané štandardné sociálne rozostupy, tak by v lietadle s kapacitou 180 miest mohlo letieť len 22 ľudí. A to jednoducho nie je reálne, predovšetkým z ekonomického hľadiska. Experti sa zhodli, že najlepšie čo momentálne môžeme robiť je správať sa zodpovedne a cestovať s rúškom,” hodnotí bezpečnostné opatrenia pri lietaní Juraj Toth.

Ako sa letuje v roku 2020?

Podľa štatistík cestovnej kancelárie Pelikán sú v lete 2020 najobľúbenejšími destináciami ostrovy v Stredomorí. Najväčší slovenský predajca leteniek a zájazdov zaznamenal v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2019 pokles pasažierov o asi 63 percent. „Záujem vidíme najmä pri takzvaných menej rizikových letoviskách a prejavuje sa takpovediac okamžite po zaradení tej ktorej destinácie na zoznam,” opisuje Jozef Rybár z Pelikánu a dodáva, že okrem výhodných cien leteniek či služieb dovolenkárov a cestovateľov lákajú najmä poloprázdne pláže.

Najnavštevovanejšie krajiny leta 2020 pritom kopírujú takzvaný zelený cestovateľský semafor. Výnimkou v aktuálnej TOP 10 sú len Portugalsko a Bulharsko, pretože Slováci po návrate z týchto destinácii potrebujú negatívny výsledok testu na ochorenie COVID-19 alebo podstúpiť domácu karanténu.  

Podľa štatistík Pelikánu sa spomedzi TOP 10 obľúbených leteckých destinácií Slovákov udržalo na úrovni leta 2019 iba Chorvátsko, ktoré zaznamenalo aj nárast o viac ako dve percentá. Výrazne tomu pomohlo nové priame letecké spojenie z Bratislavy, ktoré krajiny opäť prepojilo po ôsmich rokoch.

foto: Pelikan.sk

Domáci dopravca AirExplore reagoval na dopyt cestujúcich, ktorí chcú pri ceste k Jadranu ušetriť hodiny v aute a ktorí čoraz častejšie cestujú letecky. Aj vďaka novej linke Bratislava – Split cena spiatočnej letenky k slovenskému moru v priemere klesla až o takmer 55 eur,” uzatvára Rybár.

Dodáva, že práve Chorvátsko sa takmer isto stane najnavštevovanejšou zahraničnou destináciou slovenských dovolenkárov v roku 2020 a na čele rebríčka by malo vystriedať stále nedostupné Turecko.

 Počty Slovákov s letenkami do TOP 10 destinácií leta 2020

  1. Španielsko o 62,53 % menej ako v roku 2019
  2. Taliansko o 67,11 % menej ako v roku 2019
  3. Grécko o 28,83 % menej ako v roku 2019
  4. Portugalsko o 36,87 % menej ako v roku 2019
  5. Chorvátsko o 2,28 % viac ako v roku 2019
  6. Spojené kráľovstvo o 76 % menej ako v roku 2019
  7. Francúzsko o 71,30 % menej ako v roku 2019
  8. Bulharsko o 50 % menej ako v roku 2019
  9. Malta o 34,07 % menej ako v roku 2019
  10. Cyprus o 52,07 % menej ako v roku 2019          

Martin Horský z DERTOUR priznáva, že rozhodovanie Slovákov ohľadom dovolenky v súčasnej situácii je podmienené strachom z možnej karantény. „Potom to je aj strach o stratu príjmu. Klienti sa zaujímajú o dovolenku v zimnej sezóne, hlavne o exotické destinácie, ale aj tu panuje neistota, strach z druhej vlny a karanténnych opatrení. Klienti sa rozhodujú vo veľmi krátkom časovom horizonte pred nástupom na cestu, aj teraz v lete. To nahráva takzvaným dynamickým produktom, kde sa kombinujú služby (letenky a ubytovanie podľa aktuálnej situácie na trhu).A okrem toho nás ovplyvňuje aj novela zákona 136/2020, ktorá umožňuje klientom odmietnuť nastúpiť na pobyt/zájazd z dôvodu strachu.”

cestovania

Cestvoná kancelária, v ktorej Martin Horský pracuje, rušila od februára kompletne všetky zájazdy. „Náš pokles je aktuálne niekde na úrovni -80% oproti predošlému roku. Ak sme v minulosti robili denne min. 10 rezervácií tak dnes máme jednu možno dve za týždeň.” 

Ceny leteniek

Spôsobila pandémia výrazné zlacnenie cestovania? „V porovnaní spred koronakrízovým obdobím pri širšom pohľade a v priemere v podstate neklesli, ale ani nestúpli. Takmer kompletne sa však z ponuky aeroliniek vytratili akciové letenky za menej ako desať eur, ktoré dopravcovia, najmä nízkonákladoví, v posledných troch rokoch často používali na výpredaje z letiska vo Viedni. Sem-tam to ešte lowcost letecké spoločnosti skúšajú s akciami za približne 20 eur, avšak na dlhé obdobie to bude s najväčšou pravdepodobnosťou ich takzvaný posledný výstrel. Keďže Rakúsko zavedie takzvanú anti-dumpingovú taxu, ktorá čaká na schválenie v parlamente a ktorá v záujme ochrany prírody i domáceho trhu s letenkami zakazuje predaj leteniek pod ich reálne náklady. Tie sa pri letisku Schwechat pohybujú na sume približne 30 eur. A podobné opatrenia už boli alebo budú prijaté aj v ďalších krajinách, napríklad vo Švajčiarsku či Francúzsku alebo v rámci Škandinávie,” prezrádza Jozef Rybár. 

Pozornosť sa v súčasnosti podľa Rybára sústreďuje na riešenie už existujúcich rezervácií a postupné uvoľňovanie cestovných a bezpečnostných obmedzení. „Očakávame však, že v strednodobom a dlhodobom horizonte si budú ceny cestovateľských produktov zachovávať reálnejšiu úroveň, ako by mali opäť ulietavať do oblastí pod reálne náklady.”

Predikcie do budúcna 

V súčasnosti letov pribúda – vznikajú aj nové linky, príkladom je nové spojenie Košice – Praha od Ryanairu. 

Azda najdôležitejšou otázkou pre celý letecký svet je: Ako zvýšiť dôveru ľudí v bezpečnosť leteckej dopravy. Na úvod treba spomenúť, že dnešné lietadlá sú vybavené modernými HEPA filtrami, ktoré sú schopné zachytávať aj veľmi malé častice a prostredníctvom týchto filtrov dochádza k výmene vzduchu na palube lietadla každé 3 až 4 minúty. Filtre podobnej kvality sa používajú napríklad aj na operačných sálach v nemocniciach. Navyše lietadlá v súčasnosti prechádzajú intenzívnou dezinfekciou spravidla každých 24 hodín,” prezrádza Juraj Toth. Pokračuje priblížením riešenia, ktoré je v súčasnosti diskutované. 

Najväčší potenciál nielen zmierniť, ale nadobro odstrániť obavy, má povinné testovanie prítomnosti koronavírusu u cestujúcich pred každým odletom. Cestujúci sa tak budú na palube cítiť oveľa bezpečnejšie, ak budú vedieť, že každý na palube bol pred odletom otestovaný. Aby toto mohlo byť v širokej škále uvedené do praxe, je potrebná masová dostupnosť spoľahlivých, lacných a rýchlych testov. Aktuálne sa na celom svete pracuje na približne 20 druhoch takýchto testov a niektoré vykazujú veľmi sľubné výsledky.  Budeme si ešte zrejme musieť pár mesiacov počkať. Ďalší krok bude vakcína proti koronavírusu, to však určite bude trvať dlhšie nielen čo sa týka samotného vývoja vakcíny, ale aj jej masového rozšírenia.”

Možno ste aj vy zachytili na internete obrázky, ako by to mohlo vyzerať na palube lietadla pre zvýšenie bezpečnosti – pomocou plexiskiel. Má toto riešenie význam? „”Steny” medzi cestujúcimi a podobné úpravy interiéru lietadiel nepreukazujú potrebnú účinnosť – sú to možno vizuálne zaujímavé riešenie, avšak bez reálneho efektu – a keby tomu tak aj bolo, ich inštalácia do tisícok lietadiel po celom svete by bol veľmi drahý beh na veľmi dlhú trať. Testovať, testovať, testovať – to je najkratšia cesta k tomu, aby sa ľudia vrátili späť k lietaniu vo väčšom množstve.” 

Ak je vašou vášňou cestovanie, určite si prečítajte náš rozhovor s travelblogerom Milanom Bez Mapy.

Za sprostredkovanie odborníkov ďakujeme Medializuj.sk.

Edita Fabian Hilgartová

komentár: 1