spanielska chripka

Pred 100 rokmi svet zažil podobnú pandémiu. Ako sa z nej môžeme poučiť?

Začiatkom 20. storočia, rovnako ako dnes, sužovala svet pandémia. Vtedy to bola španielska chrípka. Okrem typovo podobného vírusu tomu dnešnému mala spoločné aj uzavreté prevádzky, ohrozenú ekonomiku a rúška na tvárach.

Sú dve teórie, ktoré hovoria o tom, kde španielska chrípka vznikla. Jedna označuje ako pacienta nula istého Alberta Gitchella v americkom Kansase, druhá hovorí o tom, že sa rozšírila v nemocničnom tábore v Étaples na severe Francúzska. Obe sa týkajú obdobia prvej svetovej vojny a vojenského prostredia. To bolo ideálnym priestorom pre šírenie vírusu vďaka zlým hygienickým podmienkam a masívnym presunom vojsk po celom svete.

zdroj: internet

Základným rozdielom medzi španielskou chrípkou a koronavírusom je, že pandémia z minulosti bola narozdiel od tej dnešnej oveľa agresívnejšia. Zomrelo na ňu 50 miliónov ľudí. Vtedy to boli 3 % svetovej populácie. Je to rovnaké, ako by sme dnes hovorili o smrti 230 miliónov ľudí.

Zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať

Za názvom španielskej chrípky nestála krajina pôvodu, ale, paradoxne, cenzúra. Tá mala počas vojny udržať morálku, preto sa prvotné správy o chorobe a úmrtnosti v Európe snažili krajiny minimalizovať. Tie sa oveľa jednoduchšie šírili v neutrálnom Španielsku, čo vytvorilo falošný dojem z toho, že bolo najviac napadnuté. 

Situácia nebola veľmi priaznivá ani vo vtedajšom Československu. V Košiciach, kde, ako píše dobová tlač, dokonca začali štrajkovať hrobári. Málila sa im mzda za kopanie hrobov. V jeden týždeň zomrelo v nemocnici až 36 ľudí a za zvýšenú prácu chceli takmer dvojnásobnú plácu. 

Okrem špekulantov, ktorí sa snažili na situácii nekalo zarobiť, aj vtedy svet čelil ekonomickej kríze. Kým dnes sa svetoví lídri stretli na telekonferenciách a diskutovali o opatreniach, vtedy bolo šírenie informácií oveľa pomalšie ako dnes. 

Ekonomický pohľad do histórie

Napriek tomu sa traja ekonómovia z newyorskej federálnej banky – Sergio Correia, Stephan Luck a Emil Verner, bližšie pozreli na to, ako to vyzeralo s ekonomikou a dôsledkami pandémie po španielskej chrípke. Ich výskum sa zameriaval na Spojené štáty, no aj dnes z neho môžeme vyčítať zaujímavé dáta, ktoré môžu byť poučením aj pre nás. 

Títo vedci skúmali opatrenia, ktoré sa robili v roku 1918. Zároveň sa veľmi podobajú na tie dnešné vrátane zatvorenia škôl, divadiel a cirkví, zákazov verejných zhromaždení a pohrebov, karantény podozrivých prípadov a obmedzení pracovnej doby.

Opatrenia zafungovali

Ich hlavné poznatky by sa dali zhrnúť tak, že v oblastiach USA, ktoré boli vážne postihnuté vtedajšou chrípkovou pandémiou v roku 1918, došlo k prudkému a trvalému poklesu hospodárskej činnosti. Naopak, oblasti, ktoré zaviedli včasné a rozsiahle opatrenia, nemali zo strednodobého hľadiska také nepriaznivé hospodárske následky. 

Po poklese pandémie dokonca zaznamenali nárast hospodárskej činnosti. Ich zistenia naznačujú, že včasné opatrenia môžu viesť v budúcnosti k lepším hospodárskym výsledkom a hlavne nižšej úmrtnosti. 

Dnes máme k dispozícii ďaleko viac dát ako pred sto rokmi a je veľmi ťažké presne určiť, ktoré opatrenia a akým spôsobom zmierňujú nepriaznivé hospodárske dôsledky pandémie.  

Prvé údaje zo sveta naznačujú, že vlády, ktoré implementovali opatrenia rýchlo, ako napríklad Taiwan či Singapur, majú obmedzený rast infekcií a zároveň aj miernejší dopad na ich ekonomiku

Dôkazy týchto troch ekonómov naznačujú, že šok pre hospodárstvo predstavuje nárast úmrtnosti. Našťastie, pandémia koronavírusu nemá takú výraznú úmrtnosť, no zásadným spôsobom ovplyvňuje ekonomiku štátov. Pokiaľ opatrenia dokážu efektívne bojovať s podstatou problému, môžu zachrániť aj hospodárstvo. 

Prispôsobiť sa znamená prežiť

Aj dnešná pandémia len podčiarkuje to, ako veľmi dôležité je vedieť sa rýchlo adaptovať a zmeniť svoje správanie. Firmy sa dnes húfne a rýchlo snažia pretransformovať svoje podnikanie, aby dokázali fungovať aj v tomto náročnom období. 

Štát síce ponúka a určite ešte ponúkne ďalšie opatrenia, no najdôležitejšie pre všetkých bude dostať sa späť na nohy, aj za cenu toho, že budú musieť zásadným spôsobom zmeniť svoje podnikanie. 

Obdobie po španielskej chrípke prinieslo svetu ekonomickú krízu aj druhú svetovú vojnu. Na druhej strane, pokrok za posledných 100 rokov bol enormný. To nás všetkých môže naplniť nádejou hraničiacou s istotou, že aj z tejto krízy sa dostaneme a vyjdeme z nej silnejší a lepší. 

Pavol Miroššay

Výkonný riaditeľ združenia Košice IT Vallley.
pavol.mirossay@itvalley.sk

Články môžu vyjadrovať autorov subjektívny názor a postoj.

Pridajte komentár