Zo Sobraniec do Indie

Slovenský folklór už pár rokov zažíva väčšiu renesanciu – ľudové vzory sú v móde, v televízii sa dáva priestor slovenským tancom aj piesňam. Jedným z úspešných košických folklórnych súborov je určite Železiar, ktorý má bohatú históriu. Tento rok však sľubne odštartoval aj menší folklórny súbor zo Sobraniec. 

Folklórny súbor Viničiar funguje 8 rokov v Sobranciach, neďaleko ukrajinských hraníc, a zameriava sa najmä na kultúrne dedičstvá Dolného Zemplína. Pôsobí popri základnej umeleckej škole a tvoria ho 3 zložky: tanečná, hudobná a spevácka. „V súčasnosti je nás spolu 30, ale keďže pôsobíme pri ZUŠ, počet sa stále mení, vždy odchádzajú a prichádzajú noví žiaci, ktorí sú študenti stredných a vysokých škôl,” vysvetľuje Radovan Pastyrik, vedúci súboru. 

Najzaujímavejšia cesta

Súbor strávil začiatok roka 2020 na IFACE (International festival of art, culture & entertainment), ktorý sa konal v indickom meste Surat. „V poslednej dobe sa nám ako súboru začalo veľmi dariť, nechcem to zarieknuť, kontaktoval nás pán, ktorý má na starosti vysielanie folklórnych súborov na zahraničné festivaly a poslal nám túto lákavú ponuku.”

Tak sa 12 členov súboru ocitlo v Indii, kde reprezentovali Slovenskú republiku, našu kultúru a zemplínsky folklór. „So súborom sme boli už vo viacerých krajinách (Macedónsko, Čierna Hora, Ukrajina, Nemecko…), ale v Indii sme boli prvýkrát a môžem povedať, že to bola najzaujímavejšia cesta, na ktorú sme mohli vycestovať aj vďaka našim sponzorom,” dodáva Pastyrik.

Program návštevy Indie pozostával zo spoznávania miestnej kultúry aj ľudí. „Vždy, keď sme prišli na nové miesto, nás s vďakou privítali a dali nám kvetinové venčeky a ich typické bodky na čelo. Zaujímavá bola aj doprava v meste – nie to, že sa jazdí v opačnom pruhu než u nás, ale to, že prednosť mal ten, kto bol šikovnejší a predbehol sa. A kravy na ceste mali prednosť vždy,” spomína Radovan. „Samozrejme, že sme videli aj miesta, kde bol neporiadok, smetie, ľudia spávali na ulici, ale jednoducho taký je život. Aj u nás máme mestá a miesta, kde je v jednej časti čistota a v druhej neporiadok.” 

Pozvanie na Filipíny

Viničiar mal niekoľko vystúpení so skvelou atmosférou: „Myslím si, že náš folklór sa veľmi páčil, pretože bol iný od ich kultúry, predsa každý národ má svoje zvyky a tradície a myslím si, že takéto odlišnosti sú stále pre iných niečím zaujímavým, s čím sa len tak každý deň človek nemôže stretnúť. O tom, že sme sa im páčili svedčí aj fakt, že sme dostali pozvanie na ďalší folklórny festival, ktorý sa bude konať na Filipínach.” 

 Podľa Radovana Pastyrika bude folklór žiť aj naďalej. „Vždy sa nájdu ľudia, ktorým záleží na uchovávaní zvykov a tradícií. Je veľmi potrebné, aby sme nikdy nezabúdali na našich predkov, máme byť hrdí na to, odkiaľ pochádzame, aké sú naše tradície a musíme ich zachovávať aj pre budúce generácie. Mne osobne sa najviac na folklóre páči, že ho môžu obohacovať mladí ľudia, ktorí sú pre folklór zanietení. V podstate folklór je pre mňa štýl, ktorým žijem a ktorým sa prezentujem.”