erik klein

Komunikuje s vami vaše víno?

Ľuďom, ktorí pracujú pri výrobe piva, vína či alkoholu často zo žartu závidíme, „veď to je práca snov”. Samozrejme, v realite môže takáto práca dopadnúť všelijak. Svoju lásku k vínu premenil na dream job aj Erik Klein, Košičan, ktorý je konzultantom vývozu talianskych vín.

Ako si sa dostal k svojej práci?

V 90. rokoch som bol v USA, no chcel som doštudovať v Európe. Tak som sa dostal do Milána. V roku 2007 som sa spoznal s človekom, ktorý sa venuje exportu talianskych vín na geograficky odľahlé trhy ako USA či Austrália. Viacmenej som sa do témy vín hodil, absolvoval someliersky aj degustačný kurz, čítal vinárske knihy. Časom som sa zameral na export vín so špecializáciou na centrálnu Európu.

Je jednoduché určiť kvalitné víno od nekvalitného?

Vždy záleží na tom, kto je konzument. Dnes sú technicky takmer všetky vína, teda tie z vínnej revy, zvládnuté. Kvalita a nekvalita je často subjektívna záležitosť. Pre bežného človeka, ktorý si chce kúpiť víno, je v tomto smere nápomocná samotná etiketa – musí si na nej nájsť čo najviac informácií: pôvod, apeláciu, odrodu. Sofistikovanejšie vína už majú aj informáciu o dedinke či samotnom vinohrade, odkiaľ sú. Samozrejme, nie je to stopercentná záruka. Tou je len samotný výrobca a jeho prístup.

foto k článku: E. Kelin

Aké sú podľa teba slovenské vína?

Slovensko je geograficky vzhľadom na vinohradníctvo dosť na severe, preto sú aj vína ovplyvnené našou chladnejšou klímou. Dôležitým faktorom je počasie, ktoré určuje, aký ročník sa nakoniec podarí. Napríklad vína z roku 2014 sú troska redšie s vysokou kyselinou, keďže veľa pršalo a bola zima. Ako krajina sme známi skôr bielymi vínami, ale aj ružovými, ktoré sú naozaj kreatívne a vyhrávajú svetové súťaže. Na skvelé červené zo Slovenska to chce vydarený. ak nie perfektný ročník.

Čím sa líšia naše vína od zahraničných?

Svojou identitou, ktorú každé víno musí mať. Talianske, slovenské či francúzske – líšia sa od seba svojimi autochtónnymi odrodami, ktoré ovplyvňujú klimatické podmienky či druh pôd. Práve tieto špecifické odrody a vína dávajú krajine svoju identitu. Samozrejme, produkujú sa tu aj medzinárodné odrody, ktoré sú známe a úspešne po celom svete, ale omnoho zaujímavejšie sú podľa mňa špecifické slovenské vína, ktoré inde nenájdeš.

Máš nejaké tipy pre degustovanie vína?

Veľa ľudí ma pocit, že ochutnávanie či degustovanie je veda. Podľa mňa je to podobné ako pri jedle – ochutnáš niečo a zvážiš, či ti to chutí, alebo nie. Pri víne sa zamysli, aké vnemy v tebe chuť vyvoláva, prečo ti napríklad tento druh nechutí – je príliš sladký, príliš trpký alebo ma príliš veľa kyselín… Alebo prečo chutí – má príjemnú harmonickú dochuť, je príjemne intenzívne či komplexne persistentné a tak ďalej. Skvelým tipom je, ako inak, ochutnávať veľa vín a zapisovať si, či a prečo mi chutili. Tak postupne človek získa skill. Potom odporúčam aj aplikácie ako Winesearch či Vivino.

Čo pri ochutnávaní vína človek cíti?

Každé víno má svoje tvrdé a mäkké stránky. Medzi tvrdé patria kyseliny a triesloviny, ktoré sú trpké. Mäkké stránky sú zvyškový cukor, alkohol a glycerol. Tieto zložky by mali byť v harmónii tak, aby žiadna neprevažovala nad druhou. Práve vtedy víno nadobudne vlastnú energiu, ktorá s vínomilcom komunikuje a prinesie emócie.

V gastronómii platia určité pravidlá, aké víno si dať k akému mäsu. Vedel by si nám priblížiť tento výber?

Víno v kombinácii s jedlom je kapitola sama o sebe. Áno, platia určité „pravidlá”, ktoré však netreba vnucovať, keďže každý sme iný. Všeobecne platí, že ku komplikovanejšiemu pokrmu z viacerých surovín či príloh by sa malo podávať aj komplexné víno s väčšou štruktúrou. Trieslovité víno sa hodí k šťavnatému a mastnému mäsu, keďže trochu pomôže vysušiť ústnu dutinu. K sladkým dezertom patrí sladké víno, to je overená kombinácia. K pikantným aromatickým jedlám zas aromatickejšie vína so zvyškovým cukrom.

Čo si má človek predstaviť pod pojmom komplexné víno?

Ten pocit začína už pri pohľade – akej farby je, svetlé, tmavé, riedke, husté. Už zrakom vieme odhadnúť, či bude víno jednoduchšie alebo telom plnšie. Potom prichádza vôňa – či cítite veľa vnemov alebo len jeden intenzívny. Vizuálne a čuchové vnemy potvrdí alebo vyvráti samotná chuť a jej koherentnosť s našimi vnemami a predstavami. Komplexnosť vína spočíva aj v tom, ako dlho doznieva v ústach, čiže persistencia či dĺžka.

A na záver očakávaná otázka: Aké víno je tvoje najobľúbenejšie?

Keďže sa špecializujem na talianske vína, tak asi neprekvapím. Veľkou výhodou vín z tejto krajiny je, že tu existujú stovky rôznych odrôd a práve táto rozmanitosť sa mi na Taliansku páči. Je to raj pre vínomilca. Momentálne mi asi najviac chutia biele vína z Campanie a červené z Piemontu. Veľmi mi tiež chutia sekty z apelácie Trento.

Edita Fabian Hilgartová

Pridajte komentár