Umelá inteligencia je na Slovensku rozšírená menej ako vo väčšine krajín EÚ

Minulý rok podľa európskeho štatistického úradu Eurostat u nás využívalo niektorý zo systémov umelej inteligencie 5 % firiem s viac ako 10 zamestnancami, zatiaľ čo priemer únie predstavoval 8 %. V medziročnom porovnaní si Slovensko v rebríčku krajín EÚ o štyri miesta pohoršilo a skončilo na 17. priečke.

Zaostávanie za krajinami, kde je umelá inteligencia (AI) rozšírená najviac, je pritom výrazné. Najviac systémy AI využívajú podniky v Dánsku (24 %), v Portugalsku (17 %) a vo Fínsku (16 %).

Značné rozdiely sú taktiež medzi veľkými a menšími firmami. Kým vo veľkých podnikoch využíva niektorú z AI technológií v EÚ 28 % spoločností, v stredne veľkých firmách je to 13 % a v malých iba 6 %.

K technológiám umelej inteligencie, na ktoré sa Eurostat v prieskume dopytoval, patrili napríklad systémy pre analyzovanie písaného textu a pre rozpoznávanie reči, pre rozpoznávanie objektov alebo ľudí, pre strojové učenie a dátové analýzy, pre automatizáciu procesov alebo pre asistenciu pri rozhodovaní.

Na Slovensku sú zo skúseností softvérovej a poradenskej spoločnosti SAS, ktorá vyvíja softvér pre analýzy dát s prvkami strojového učenia, technológie umelej inteligencie najviac rozšírené vo finančnom sektore a telekomunikáciách, kde sa využívajú na personalizovanú marketingovú komunikáciu a prevenciu podvodov.

„S oneskorením, ale intenzívne, sa umelá inteligencia presadzuje v priemysle a v energetike, kde firmy zbierajú čoraz viac dát vďaka senzorom a kamerám,“ dodáva Dalibor Šrámek, manažér biznis riešení vo firme SAS.

K hlavným dôvodom slabšieho rozšírenia technológii AI na Slovensku patrí podľa neho napríklad menšia veľkosť trhu, pre ktorú môže firmám vychádzať dlhšia návratnosť investícií do týchto technológií, ale taktiež častá nedôvera manažérov voči automatizovaným rozhodnutiam umelej inteligencie.

D. Šrámek však poukazuje na viaceré štúdie, ktoré preukazujú, že vo vybraných situáciách umelá inteligencia dokáže robiť lepšie rozhodnutia ako ľudia – nielen pri hraní šachu, ale napríklad aj v medicíne, alebo pri investovaní.

„Pri pochybnostiach o správnosti a etickosti rozhodovania umelej inteligencie je nevyhnutná transparentnosť, preto je dôležité zvoliť také technológie, ktoré umožňujú dokumentovať, riadiť a monitorovať konkrétne AI aplikácie,“ vysvetľuje.

K ďalším bariéram nasadzovania AI patria prekážky súvisiace s potrebou integrácie nových technológií do existujúcej IT infraštruktúry a procesov. „Na trhu vidíme, že projekty, ktoré fungujú v malom meradle ako prototypy, napríklad s využitím open source technológií, sa potom nedarí aplikovať celopodnikovo v produkčnom prostredí,“ dodáva odborník.

Keďže automatizácia, ktorú umelá inteligencia prináša, je výnosnejšia keď sa robí vo veľkom rozsahu, D. Šrámek predpokladá, že v najbližších rokoch bude zavádzanie AI naďalej prevažne doménou väčších firiem, a to najmä v oblastiach, kde je potrebný vysoký podiel odbornej ľudskej práce.

„AI umožňuje rovnakému množstvu ľudí urobiť viac. Dopyt po automatizácii a AI je preto väčší tam, kde je väčší tlak na produktivitu. Menším firmám však môže už v súčasnosti pomôcť možnosť využívať technológie AI aj z cloudu, vďaka čomu vedia získať okamžite prístup k veľkému množstvu preverených funkcionalít bez veľkých vstupných investícii a zároveň poľahky rozšíriť kapacity v prípade, ak potreba spracovania dát narastie,“ dodáva.