Tomáš Galierik píše fantasy i filmový baedeker

Určite ste netušili, že sa na Slovensku natáčalo toľko filmov, že sa to nevmestilo do jednej knižky. Tomáš Galierik už preto v týchto dňoch pripravuje pokračovanie publikácie Filmové miesta na Slovensku. Napísal však aj fantasy Linda a kľúč od Andary, ktoré vám otvorí nové svety. Využil svoj vzťah ku kulturológii, ekológii či keltskej civilizácii a situoval ho na Slovensko. Za hlavnú hrdinku si zvolil dievčinu, ktorá začne nečakane disponovať obrovskou mocou. Verí, že jeho Linda osloví nielen deti a mládež, ale i dospelých.

Kedy ste v sebe objavili túžbu písať a  vôbec – literárne tvoriť?

Písanie je dlhé roky mojou prácou. V učiteľských časoch šlo o prípravu materiálov, v redakčných o prípravu článkov. Svojho času som sa staral o marketing cestovnej kancelárie, takže vedieť dobre písať bolo jedným z kľúčov úspechu konkrétnej destinácie. Je ťažké povedať, kedy to začalo naberať literárne kontúry. Prvé knižky mi totiž nevychádzali pod mojím skutočným menom. Priznávam sa skôr k témam, ktoré lepšie prijme moje okolie. Trilery alebo menšie úlety teda nepočítam.

Zaujímavá je rôznorodosť Vašej tvorby – nielenže ste autorom fantasy knižky Linda a  kľúč od Andary, ale aj publikácie Filmové miesta, ktorá sa venuje filmovému turizmu a  filmovým lokalitám na Slovensku. Dá sa vôbec povedať, v  čom ste viac doma?

Ak by som mal hodnotiť, čo má väčší zmysel, tak zrejme práca venovaná výskumu cestovného ruchu s podtitulom „filmový“. Spojilo ma to s filmármi, samosprávami, múzeami, hradmi, aj nadšenými čitateľmi. Linda a kľúč od Andary je beletriou, ktorá má neuveriteľnú, až neúnosnú konkurenciu. Vychádza u nás množstvo titulov a mnohé výborné knihy u nás nedokážu v celom tom pretlaku zaujať publikum a získať svoju šancu. Mnoho krásnych kníh sa stráca, lebo je ich skrátka priveľa. Mám však rád Lindu a jej svety. Jej povahu ktorú poznajú čitatelia, aj tú druhú, ktorú možno ešte len spoznajú. Viac ´doma´ ale budem zrejme v prezentácii Slovenska ako oveľa zaujímavejšieho, než ho ľudia bežne vnímajú.

„Filmovým turizmom sa dá k lokálnemu turizmu pridať niečo navyše.“

Musíte byť vášnivým milovníkom filmového sveta. Aká oblasť filmovej produkcie vás najviac chytila za srdce? Máte obľúbených režisérov a filmy?

Zo slovenských hercov mám rád Jožka Kronera, Štefana Kvietika a mnohé ďalšie mená. Nemám vyhradený žáner. Svetovú kinematografiu a filmové miesta mám v rozsiahlom rukopise obsiahnuté už 20 rokov a zatiaľ to čaká na svojho vydavateľa. Film mám skrátka rád. Nie však len z diváckeho pohľadu, ale aj z pohľadu jeho výroby a mnohých prepojení, napríklad na osobnosti, filmové štúdiá, lokácie a ďalšie fascinujúce vzťahy v pozadí. Filmovým turizmom sa dá k lokálnemu turizmu pridať niečo navyše. Vidím to na mnohých miestach sveta. Priznávam, že ma baví uvažovať a hľadať spôsoby, ako to využiť aj u nás.

Zostaviť takúto knihu musí byť riadne mravenčia práca. Ako dlho Vám to trvalo, z čoho všetkého ste čerpali?

Zahraničná časť zhruba dvadsať rokov, kým tá slovenská mi zabrala približne desať. V rôznych rokoch však do zoznamu a zápiskov pribúdali miesta a filmy naozaj rôznou mierou. Pôvodné odrážky a odkazy na iné stránky v zápiskoch sa začali meniť asi po roku 2016 až 2019 do lepšej podoby knižného rukopisu.

Foto: Archív T. Galierika

Zistili ste v  procese tvorby nejakú informáciu o  filmovaní na Slovensku, ktorá Vás mimoriadne prekvapila?

Máme mimoriadnu krajinu a mimoriadnych ľudí v nej. Dokážeme spraviť pre film čokoľvek, ak je to potrebné. Nájsť pre film miesto z minulosti, z budúcnosti, z antiky, stredoveku, novoveku aj budúcnosti.

Dá sa povedať, že kniha funguje aj ako akýsi baedeker? Že obsahuje množstvo tipov na výlety súvisiace s  filmovým umením?

Určite áno. Mám také informácie od čitateľov a bolo to aj jedným z  niekoľkých cieľov knižky. Pridať ďalšiu pridanú hodnotu k tomu, čo ponúkajú konkrétne miesta bežne.

„Nemáme filmové ateliéry, ktoré by ponúkli filmárom väčšiu slobodu a  flexibilitu.“

V čom je Slovensko pre zahraničný filmový trh zaujímavé a v čom, naopak, zaostávame?

Nemáme filmové ateliéry, ktoré by ponúkli filmárom väčšiu slobodu a flexibilitu. Pre veľké projekty môžu byť totiž rozhodujúce. Sústredia v sebe rozsiahly personál pripravený na výzvy, a to veľké filmové projekty potrebujú. V nich totiž máte techniku na mieste a akékoľvek miesto, obdobie, či architektúra vznikajú v areáli ateliérov. Nie je nutné prenajímať priestory, uzatvárať ulice a riešiť povolenia. Na druhej strane, filmovanie na Slovensku nie je také finančne náročné ako v iných krajinách. Máme množstvo hradov, prírodných krás, riečnych tokov, vodopádov, skalisté hory aj lúky plné kvetov. Je toho veľa, čo nedokáže postaviť nik v žiadnom ateliéri. U nás sa dá vytvoriť, postaviť, sprístupniť a  použiť naozaj veľa objektov, miest, aj celých dediniek.

Dá sa povedať, že ste milovníkom fantasy žánru? Ako vo vás vôbec skrsla myšlienka napísať fantasy príbeh?

Nepovedal by som, že som fanúšik fantasy. V skutočnosti som asi v živote neprečítal žiadne fantasy komplet celé. Ako dieťa, pred 20 rokmi, som si prečítal Harryho Pottera, lenže dožiera ma v tomto žánri mnoho chýb a postupov, ktoré raz autorovi a deju vychádzajú, inokedy na ne hlavný hrdina zámerne zabudne. Celý nápad s napísaním fantasy vzišiel z môjho podvedomia. Snívali sa mi určité veci, ktoré sú v skutočnosti rôznymi úryvkami v mojej knihe.

„Výnimočné postavy vo fantasy nemusia byť len muži.“

Foto: Archív vydavateľstva

Je nepochybne zjavné, že autor knihy Linda a  kľúč od Andary má blízko ku kulturológii a prechováva i vášeň k prírode či keltskej civilizácii. Do knihy ste tak vniesli svojskú pečať. Čo však hlavná hrdinka? Prečo je ňou pätnásťročné dievča? Na muža – spisovateľa – to je pomerne nezvyklé.

To dievča tam bolo od začiatku a  ja som nijako neprotestoval. Nemal som nič proti a ťažké bolo predstaviť si, že by malo ísť o 15-ročného chlapca. Jej meno sa mi vyslovene priplietlo pod nohy už toľkokrát, že… Výnimočné postavy predsa nemusia byť len muži. Linda bude mimoriadne výnimočná a  možno na jej mieste aj viac uveriteľnejšia, ako nejaký Jozef, Pišta, Šimon, Ďuri. Je skvelá a  myslím, že akékoľvek iné meno či iné pohlavie by to celkom zmenilo.

Musí byť náročné vcítiť sa do kože takéhoto dospievajúceho dievčaťa…

Možno áno – v niektorých miestach príbehu. V iných to šlo veľmi ľahko. Puberta dievčat a  chlapcov zase nie je až taká odlišná. Hlavná postava je v tomto prípade dievča vychovávané len otcom. Pokúsil som sa preto vytvoriť povahu dievčaťa bez mamy s jediným vzorom – mužským. Linda zastáva mnoho úloh v domácnosti a zmení ju práve spoznanie pravdy o mame. Vrhá sa naozaj bezhlavo do jej záchrany, akoby mal jej život odrazu zmysel. Učil som na základnej škole nižšie aj vyššie ročníky, tiež som kvôli jednému projektu prichádzal do stretu s mládežou v online priestore. Možno ma niečo z toho ovplyvnilo.

Dej sa odohráva v podstate na Slovensku, čo je veľmi sympatické. Okrem reálií totiž pri čítaní v podstate nič nenasvedčuje, že je autorom Slovák.

Áno, toto bol zámer. Príbeh ponechať na Slovensku, aj keď… viac neprezradím, prečítajte si.

Príbeh je veľmi dôkladne prešpekulovaný, všetko v  ňom so všetkým súvisí. Vyžadovalo si to zrejme opäť veľmi poctivú prácu. Kedy to vlastne stíhate?

Nuž, príbeh Linda a kľúč od Andary je zámerne písaný veľmi dôsledne. Tým nechcem chváliť vlastnú prácu. Ide mi o iné. V knihe sa objavuje mnoho detailov, postrehov alebo len zmienok o niečom, čo sa okolo Lindy odohráva. Zámerne sa takýchto vecí objavuje viac. Ak by sa však stalo, že vám utkvejú v pamäti, o niekoľko kapitol neskôr alebo po prečítaní príbehu vám začnú tieto detaily dávať oveľa jasnejší zmysel. Tak ako v reálnom živote. Nemôže byť všetko jasné a hneď zodpovedané. Mnoho vecí pochopíme časom. Čitateľ, ktorý si knihu prečíta po čase druhýkrát, má totiž ďalší čitateľský zážitok, pretože si tie detaily lepšie všimne a už im rozumie

Keď sa na svoje knihy pozriete teraz s  odstupom času, zmenili by ste na nich niečo?

Oba prvé diely Lindy sa písali sami a šlo to veľmi rýchlo. Pôvodný rozsah prvého dielu však bol o  štvrtinu širší a až zásahy a odporúčania ma prinútili skracovať a znova skracovať. Myslím, že Linda sa vydarila. Jej druhý diel si však ešte žiada niekoľko zásahov a hlavne čas. V knihe Filmové miesta by som samozrejme časom doplnil viacero ďalších filmov, keďže kinematografia nekončí ku konkrétnemu dňu vydania, ale ďalej prebieha. To však vyrieši druhý diel.

Sledujte náš FB profil – čoskoro môžete súťažiť o knižku T. Galierika Linda a kľúč od Andary.

Pridajte komentár