Hranie nie je len o sedení za počítačom, tvrdí učiteľ e-športu na UCM

Martin Paučin je študentom fakulty masmediálnej komunikácie univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave na odbore digitálnych hier, v ktorom aj vyučuje predmet ešportu. Stará sa o organizáciu UCM TEDI Bears, ktorá zastrešuje viac ako 120 ľudí. Ako pristupovať k ešportu na akademickej pôde i v spoločnosti ako takej, ako súvisí s fakultou masmediálnej komunikácie alebo i to, čo obnáša starať sa o ešportový tím sme sa ho spýtali v tomto rozhovore.


Patria hry a ešport vôbec na akademickú pôdu? Prečo?
Podľa mňa určite áno, pretože sa dostávame do budúcnosti, kedy je e-šport už súčasťou takmer všetkého. Môžeme teda vidieť, že čoraz viac značiek a brandov sa snaží zaujať aj túto hráčsku komunitu. Na našej akademickej pôde je super, že sme ho začali relatívne skoro príjmať. Nachádzame sa v roli early adaptations a sme jedni z prvých, ktorí ukazujú, že ešport patrí na akademickú pôdu. Dá sa z neho veľa vecí naučiť a zároveň je to vec, ktorá sa bude do budúcna určite rozrastať v obrovských číslach.

Ako prebieha štúdium tohto odboru?
Štúdium tohto odboru prebieha v dvoch stupňoch, teda bakalársky a magisterský s tým, že kto je naozaj dobrý, ten sa môže potom ešte dostať na PhD. Prvý ročník je povedzme začleňovací, v ktorom sa naučíte viac o histórií a kultúre hier, plus študenti, ktorých láka grafika, kódovanie a celkové kreovanie hier si nájdu predmety, ktoré im vyhovujú. Zároveň sa učíme aj dramaturgiu pre hry, zvuk pre hry a zároveň je tu aj predmet e-šport, ktorý na škole vyučujeme. Na tom predmete sa zameriavame na zlepšovanie herných praktík, teamplay, softskills, trénerstvo alebo manažment. Celkovo štúdium prebieha v takej forme, že kto sa chce učiť, ten sa toho naučí naozaj dosť.

Ja osobne som na tejto škole našiel asi všetko čo som čakal. To boli hlavne tie veci okolo e-športu. Sám som nevedel, že to budem hľadať ale prišiel som k tomu tak super, že vlastne teraz je to, čo je pre mňa ten driving power toho, aby som ostal na škole.

Čo ťa najviac baví na tvojom odbore?
No celkovo mňa jednoznačne e-šport, ktorý keďže aj z jednej časti vyučujem tak je to jedno z toho, čo mi najviac prirástlo k srdcu. Je tam pre mňa tá osobná interakcia s hráčmi a celkovo toho, že vidím naozaj z obrovskej škály ľudí, ako kto pristupuje k e-športu a celkovo ku škole. Ja osobne som na tejto škole našiel asi všetko čo som čakal. To boli hlavne tie veci okolo e-športu. Sám som nevedel, že to budem hľadať ale prišiel som k tomu tak super, že vlastne teraz je to, čo je pre mňa ten driving power toho, aby som ostal na škole.

UCM

V čom je to odlišné od ostatných, tradičnejších odborov a predmetov?
Odlišné je to hlavne v tom, že je to nový odbor aj predmet. Odbor má približne 7 rokov, predmet učíme 3 roky, teda je to naozaj čerstvá vec. Odlišuje sa to najmä tým, že je to nové. Kopec tých vecí je takých, že zisťujeme, ako chceme aby to fungovalo. Niektoré veci, ktoré robíme sú skôr také beta testovania na ľuďoch, ako sa to má učiť.

Ako sa má teda učiť?
Aktuálne sme porovnávali to, ako sa učí ešport napríklad v USA. Tam sa e-šport neučí pre hráčov ale pre manažérov tímov a organizácií ako aj trénerstvo. Takže my skôr ľuďom ukazujeme, čo všetko ten e-šport ponúka a kam všade sa môžu dostať. Čiže keď sú to dobrí hráči tak im ukazujeme, že sa môžu dostať do naozaj dobrých tímov a môžu reprezentovať či už seba alebo školu a popritom vyhrať už slušné peniaze. K tomu im ponúkame prednášky s ľuďmi z praxe, čiže zavoláme ľudí, ktorí sú buď tréneri alebo aktívni hráči z česko-slovenskej scény, ktorí ponúkajú svoje knowhow zo zákulisia. Potom máme aj prednášky o tom, ako fungovať v tíme, ako sa netiltrovať počas hrania, ako mať lepší teamplay. Do toho máme aj bootcampy pre tímy. Keď je tím buď blízko nejakého dôležitého zápasu alebo sa tímu prestalo akosi dariť, tak sa snažíme dostať ľudí do školy, kde máme vyhradenú miestnosť a tam s nimi strávime víkend, kde potom celý víkend hrajú a my s nimi rozoberáme, čo s nimi zlepšiť, zhoršiť a podobne. Najmä kapitáni tímov sa učia mikromanažmentu, lebo oni majú trošku vyššiu zodpovednosť ako hráči, pre ktorých je primárne dôležité, aby sa zlepšili v hraní. Ten kapitán ale musí aj udržiavať ten tím aby fungoval, musí si dohadovať zápasy, prihlasovať sa na turnaje, celkovo zodpovednosť musí byť vo všetkom, čo robíme.

V tomto tímovom coachingu o ktorom hovoríš ti určite pomohlo aj tvoje pôsobenie v UCM TEDI Bears. Čo všetko obnáša starať sa o takú organizáciu?
Je to cez 120 ľudí, z toho 18 tímov a poväčšine aj 5 členné tímy plus niekoľko jednotlivcov na individuálne hry. Každý jeden z tých hráčov má vlastný rozvrh, vlastné záujmy a všetci sa musia dohodnúť na tom, že v určitý dátum a čas budú na určitom mieste hrať hru a všetky svoje ostatné starosti a veci musia zahodiť a nie vždy to funguje tak, akoby sa zdalo. Vždy sú tam vonkajšie elementy toho všetkého a veľakrát sa stáva, že hráči idú do zápasov demotivovaní a my musíme potom tieto veci vyriešiť čo najskôr, aby sa to neodrazilo na výkone hráčov. A toto je iba jedna z mnoha vecí na ktoré si musíme dávať pozor pri vedené organizácie.

My už na vysokej škole zaúčame ľudí do toho, že po škole existujú tieto organizácie a vy do nich môžete nabehnúť s tým, že máte už skúsenosti. Je tam tá zodpovednosť, toho mikromanažmentu a komunikácie, potom sa dá oveľa ľahšie fungovať v organizácii, ktorá funguje na medzinárodnej úrovni.

Ako vnímaš pôsobenie TEDI Bears pre širšiu verejnosť? Aký je význam takýchto akademických tímov?
Celkovo už na väčšine slovenských vysokých škôl sa začali tvoriť tieto akademické tímy. Čo sa týka UCM TEDI Bears a ich významu, tak my už na vysokej škole zaúčame ľudí do toho, že po škole existujú tieto organizácie a vy do nich môžete nabehnúť s tým, že máte už skúsenosti. Je tam tá zodpovednosť, toho mikromanažmentu a komunikácie, potom sa dá oveľa ľahšie fungovať v organizácii, ktorá funguje na medzinárodnej úrovni.

Vravíš tu vlastne o tých pozíciách, ktoré vie dospelý človek robiť na fulltime. U nás v ešporte je taký vtip že kto nevie hrať, ten komentuje, kto nevie komentovať, ten robí observera.
Čo sa týka tejto vety, tak ja som aktuálne ten, čo nevie hrať a komentuje. Takže v tom som si našiel popri škole záľubu že aj komentujem zápasy UCM TEDI Bears, prípadne párkrát som komentoval aj UniCup, takže som aj v týchto vodách namočený.

Každý sa vie nájsť v niečom inom a využije nejakú inú časť tých skúseností čo sa naučil popri škole do toho, že kam vlastne sa chcú dostať.

Ako hovoríš, v tom ešporte sa isto uplatnia hráči, coachi, ale čo ak mi to nevíjde? Nie je tých pozícií v ešporte pre uplatnenie toho človeka primálo? Nie je to riskantné? Kde vlastne môžeme využiť tie skúsenosti, ktoré naberiem v ešporte či už praxou alebo u vás na fakulte?
Logicky predsa len, nemôže sa každý dostať do e-športu kto to vyštuduje, podobne ako sa nemôže každý z marketingu dostať do marketingu. Vždy sú tie možnosti obmedzené, ale každý sa vie nájsť v niečom inom a využije nejakú inú časť tých skúseností čo sa naučil popri škole do toho, že kam vlastne sa chcú dostať. No pozor v e-športe neexistuje zamestnanie iba ako hráč, tréner a manažér. Je ich kvantum, môžete sa starať o sociálne siete, byť komunity manažér, fyzioterapeut, psychológ a aj výživový poradca pre e-športový tím, grafik, kameraman, producent. Možností je veľa.

Teda predmet ešportu sa učí na odbore ktorý je určený na videohry a zároveň je na masmediálnej fakulte. Aký súvis majú videohry a ešport s masmediálnou produkciou?
Dalo by sa tvrdiť, že digitálne hry sú novým médiom (min 40.rokov). Ako vieme, chronologicky to postupuje ako noviny, fotografia, rádio, televízia, internet a následne digitálne hry. Každé z týchto médií má svoju samostatnú subkultúru. Tá mediálna logika je zachovaná v tom, že digitálne hry sú médiom pre obrovskú skupinu ľudí. Z nich vychádza obrovské množstvo poznatkov, ktoré sa dajú naučiť, skúmať a aplikovať do iných vecí, mimo hrania. Zoberme si príklad historických eventov alebo schopností naučených v hre, tieto veci sú aplikovateľné v reálnom živote (flying simulator). Hry ako také sú mladá vec, no môžeme tvrdiť, že všetky médiá sú stále mladé. Predsa len, všetky médiá sa vyvinuli strašne rýchlo v porovnaní od kolesa v k prvému médiu (biblia). Vďaka technologickej a následne informačnej ére sa rýchlosť vývoju zrýchlila, no schopnosť globálnej spoločnosti sa prispôsobovať tomuto pokroku je stále nízka. Preto sa každým rokom píše nemalé množstvo kníh a príručiek, ktoré nám opisujú, ako čo funguje a povedzme si na rovinu, ešte stále to nie je na 100 percentnej úrovni. Aby sme sa vrátili ku druhej pod otázke, e-šport je ešte niečo mladšie než digitálne hry. Aj keď hry boli už od začiatku brané za kompetitívne, no iba pred cca 40timi rokmi sa to prenieslo do pravého e-športu a stále za to vyvíja. Pribúdajú nové hry a nový spôsob hrania.

Hry ako také sú mladá vec, no môžeme tvrdiť, že všetky médiá sú stále mladé. Predsa len, všetky médiá sa vyvinuli strašne rýchlo v porovnaní od kolesa v k prvému médiu.


Teraz sme sa na ešport a hry pozreli z masmediálneho hľadiska. V ešportovej komunite sa zároveň ale často ľudia stretávajú s tým, či je ešport šport, aké sú tam rozdiely, aké sú tam spoločné body. Aký máš názor na túto problematiku?
Môj názor na to je taký, že tak, ako si každý šport vyžaduje odhodlanie každého hráča, vyžaduje si to nejaký jeho osobný čas, obetovanie iných koníčkov, obetovanie finančných vecí voči tomu, tak rovnako si to vyžaduje aj e-šport. Myslím, že je len otázkou času, kedy sa e-šport začne brať oveľa serióznejšie a aktívnejšie, ako klasický šport. Šach je tomu skvelým príkladom. Je to hra, pri ktorej hráč sedí a premýšľa, má svoje ťahy a to isté sa vlastne deje v e-športe, že fakt tým činiteľom je hlava a potom reflexy. Ja si myslím, že dobrou komunikáciou v tíme a celkovo e-športovým vývojom sa dostávame tam, kde vidíme podobnosť klasického športu a e-športu v manažmente. Tímy si najímajú psychológov, koučov a osobných trénerov pre hráčov, aby ich držali aj v nejakej psychickej kondícií, aby sa tam udržiavala tá psychika. Ako ďalšie, majú partnerstvá so svetovými značkami, ktoré ich podporujú nielen finančne ako aj produktovo.

UCM

Hranie nie je len o sedení za počítačom, človek musí pri tom rozmýšľať, musí mať pri tom aj určité reflexy, ten skill, ktorý do toho ten človek dáva.


Ako sa snažíš čeliť rôznym stereotypom spojenými s ešportom?
Toto je veľmi individuálne. Kopec ľudí má v tomto strašne zatuhnutý názor, alebo taký názor že im človek nevysvetlí, že hranie hier nie je len sedenie za počítačom. Ja sa to vždy snažím vysvetliť na čo najmenšej škále. Hranie nie je len o sedení za počítačom, človek musí pri tom rozmýšľať, musí mať pri tom aj určité reflexy, ten skill, ktorý do toho ten človek dáva. No ak vidím na druhej strane, že ten človek tú odozvu neprijíma, tak je zbytočné sa hádať ďalej, pretože keď má niekto názor že e-šport nie je žiaden šport a je to len sedenie za počítačom tak je zbytočne míňať energiu na to aby sme to hĺbkovo vysvetľovali ľuďom. Ono je super keď sa to komunikuje, ale musíme začať tými pomalšími krokmi, pretože nič veľké, čo by sme k tomu spravili, tak tomu vlastne nejako nepomôžeš. Keď sa začne z viacerých kanálov šíriť to, že hry sú dobrá vec, že je to šport, pri ktorom sa človek zrelaxuje, vzdeláva, trénuje si svoje reflexy, tak sa dostaneme do doby kedy nebudeme musieť ľuďom vysvetľovať, prečo je tomu tak.

Aká je rola ešportu v dnešnej spoločnosti?
Rastúca, tak by som to povedal. Aktuálne je tá rola malá, pretože až toľko ľudí sa tomu nevenuje, ale keď sa pozrieme na čísla tak vidíme jasne že rastú, že na tých turnajoch sa zúčastňuje čoraz vyšší počet divákov, že tie streamy na Twitchi majú čoraz väčšie čísla, že sa nám každým rokom rozrastá počet tímov, ktoré majú záujem sa niekde dostať. Čísla aktívnych pro hráčov sa tiež zvyšujú. Ono sa to aktuálne rozrastá, tá rola je malá ale do 5-10 rokov to bude niečo veľké.

Pokračovanie rozhovoru, v ktorom rozoberáme témy závislosti mladých na videohrách, spôsob akým by mali rodičia bezpečne viesť deti k digitálnym technológiám, aké sú pozitíva i negatíva videohier, kde sa bude podľa Martina nachádzať ešport o 5-10 rokov alebo i to, aký je jeho názor na Metaverse sa dočítate v pokračovaní rozhovoru na stránke 21Games.

Viac zaujímavých článkov o Gamingu si prečítate v našej novej Indexmag.sk sekcii.

Pridajte komentár