IT včera a dnes

IT je veľmi dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie. Toto tvrdenie môžeme nazvať tautológiou a nemusíme o tom nikoho presviedčať. Je to tak rýchly proces, že každý z nás môže tvrdiť, že sa stal svedkom niekoľkých generácií vývoja IT, napríklad počítačov. Najviac o tom môžu hovoriť tí z nás, ktorí v tomto odvetví pracovali dlhé roky.

Štúdium IT v 70. rokoch

Diana je developerka, databázová administrátorka a testerka v jednom. V súčasnosti si užíva zaslúžený dôchodok po 40 rokoch praxe. Študovala na UPJŠ, odbor teoretická kybernetika. „Prax počas štúdia v podstate nebola žiadna. Akurát keď sme robili diplomové práce, tak sme chodili do výpočtového strediska. Naše vstupy cez terminál šli výstupom buď na dierne pásky, alebo štítky. Tie sa v strojovom čase spracovávali buď na ruskom Minsku, alebo českej Tesle,“ vysvetľuje Diana.

Dnes sme si už akosi zvykli, že nežnejšie pohlavie je v technických disciplínach v menšine. Navyše, na ženy v IT sa stále dívame s akýmsi údivom. Diana má opačnú skúsenosť. Za jej čias boli sily viac-menej vyrovnané a podľa jej slov nepocítila, že by ju okolie ako IT-čkárku vnímalo nejako ináč.

Fotka z promócií, Diana je druhá z ľava, v čiernych šatách.

„Prvé dva roky nás bolo ešte viac, lebo sme najprv všetci študovali odbor matematika a až v treťom ročníku sme sa rozdelili na tých, čo chceli ďalej študovať len matiku a tých, čo chceli informatiku.“ Na fotografii môžete vidieť jednu z troch skupín absolventov ročníka.

Chod banky v 20. storočí

Svoju kariéru odštartovala ako programátorka pre jednu slovenskú banku. „Spočiatku sme mali sálový počítač Redifon, potom sálový počítač SM 52/11 a neskôr vyššia verzia SM 52/12.“ Ostatné dva zmienené patrili do produktovej rady SMEP 2 (Systém Malých Elektronických Počítačov) a hovorilo sa o 32 bitových minipočítačoch. Tie sa dali umiestniť do pomerne kompaktnej skrine 97 x 150 x 32 cm (Š x V x H), čo sú rozmery menšej komody či väčšieho botníka. V tejto skrini sa nachádzali dve diskové pamäti, obe s kapacitou 5 MB, dve disketové mechaniky, pásková pamäť, procesorová jednotka, operačná pamäť, zdroje a ventilácia. Terminál s klávesnicou a ihličková tlačiareň sa nachádzali na separátnom stole. Novší model z dvojice bol navrhnutý v VUVT Žilina a vyrábaný v ZVT Banská Bystrica. Viac o SM 52/12 sa dočítate tu.

Diana na fotografií v novinách. „Tie zariadenia pod oknom sú pevné diskové jednotky, celkom na ľavej strane za mnou je magnetopásková jednotka a vpravo procesorová jednotka resp. server. Ja sedím pri termináli, cez ktorý zadávam príkazy na stiahnutie dát z disku.“ K svojej práci Diana potrebovala znalosť CISC inštrukcií a programovacích jazykov Fortran a Turbo Pascal. „Dáta som následne nahrala na magnetické pásky, ktoré sa posielali letecky do Bratislavy, kde bolo centrálne výpočtové stredisko na spracovanie dát. Oni potom posielali dáta späť na disketách, ktoré používali pracovníčky na likvidatúre v ich termináloch a tiež vytlačenú mesačnú zostavu s obratmi klientov na vkladných knižkách a účtoch.“

Jednotlivé pobočky si viedli záznamy o úkonoch len papierovo. Tieto denne posielali z každej pobočky do pracoviska zberu dát, ktoré boli na Slovensku 3 – pre východ, stred a západ krajiny. Tam ich operátorky pracne prepisovali a posielali na server. Papierové doklady tak putovali späť na pobočku, odkiaľ prišli.

Od databázy k testingu

Diana okrem spracovania dát tiež nasadzovala nový softvér. Časom sa však vyprofilizovala na databázovú administrátorku, čo robila väšinu svojho pôsobenia v banke. Následkom zmeny vedenia banky sa vplyvom štrukturálnych zmien musela Diana s bankou rozlúčiť po 24 rokoch. Po pár ďalších pracovných skúsenostiach sa dostala do košickej IT firmy. Svoje profesijné pôsobenie po 11 rokoch zavŕšila odchodom do dôchodku. Práve tu Diana pôsobila ako testerka. Implementovala automatické testy prevažne v objektových jazykoch. „Veľmi sa mi to páčilo a boli to najkrajšie roky môjho profesionálneho života.“

Počas svojej praxe absolvovala množstvo kurzov a školení, ktoré nevyhnutne potrebovala pre svoju prácu vzhľadom na technologický posun. Ten so sebou pochopiteľne prinášal aj rôzne benefity, napríklad možnosť práce z domu, čo bolo niekedy aj zradné. Home office bol zlý v tom, že ako som ráno sadla k počítaču, tak som od neho vstala až keď som išla spať.“ Reč je samozrejme o tých dňoch, kedy bolo práce prosto veľa a termíny nepustili. Časová tieseň a pracovný tlak Dianu sprevádzal počas celej jej kariéry a stretala sa s ním v každom zamestnaní. So smiechom sa pýta, ako tých 40 rokov mohla vydržať. Odobrujúco však dodáva, že ju to veľmi bavilo.

Pre viac zaujímavých článkov z prostredia IT klikni tu.

Katarína Pančišinová

Pridajte komentár