Autor Michaela Luxová

Dovolenka na Slovensku v štýle vysokohorských chát. Tieto určite stoja za námahu (1. časť)

Najmenšie veľhory sveta každoročne lákajú tisícky turistov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Ani tento rok tomu nie je inak. Pandémia na dlhú dobu spôsobila zatvorenie penziónov, hotelov a samozrejme aj vysokohorských chát. Našťastie, zatiaľ ustupuje a milovníci hôr sa opäť vracajú k turistike. 

Každá vysokohorská chata píše svoj vlastný príbeh. Podobne ako tatranskí šerpovia, ktorí sú mimochodom poslední v Európe. Stačí si len obuť vhodné turistické topánky, nabaliť si tekutiny a hor sa spoznávať naše veľhory. Nehovoriac o tom, že si na každej chate viete dopriať lahodné jedlo, chutný chatársky čaj a dušu vám pohladia nádherné výhľady. 

Najvyššie položená —  (Chata pod Rysmi 2 250 m n. m.)

Okrem toho, že je najvyššie položenou chatou vo Vysokých Tatrách, je zároveň aj najmladšou. O potrebe chaty v tejto časti Tatier sa hovorilo už koncom 19. storočia. Kvôli neustálym technickým a finančným problémom sa jej stavba dlho odkladala. Postavená nakoniec bola v roku 1932, o jej vznik sa pričinil Klub československých turistov z Popradu.

Odvtedy sa stala chata obľúbeným cieľovým aj východiskovým miestom turistov a horolezcov. Cez druhú svetovú vojnu Chata pod Rysmi poskytovala útočisko poľským horolezcom prenasledovaným Nemcami. Prekonala viacero prírodných katastrof a ťažkostí. Problémom boli najmä lavíny. Naposledy ju začali rekonštruovať v roku 2010 a vynovená chata bola slávnostne otvorená na sklonku turistickej sezóny v roku 2013. Chata je teraz nielen bezpečnejšia voči lavínam, ale aj útulnejšia.

Chata pod Rysmi  sa týči v tesnej blízkosti sedla Váha, Vysokej a Ťažkého štítu, v závere pravého výbežku Mengusovskej doliny. Nie je otvorená celoročne. Ubytovať sa tam môžete len v hlavnej sezóne.

Na chatu sa dá dostať dvomi spôsobmi. Buď si vyberiete cestu, ktorá vedie cez hlavný hrebeň Tatier z poľskej strany, alebo sa na ňu vydáte zo Štrbského plesa. Zážitkom je určite aj najvyššie položené miesto, kde aj králi chodia pešo. Z kadibúdky je nádherný paronamatický výhľad. Farebne pomaľovaná latrína leží v diskrétnej zóne asi 200 metrov od chaty. Cela chata je zážitková. Nájdete tam aj zastávku autobusu, Leninove stopy a aj zákaz vstupu s vysokými topánkami. Cela túra tam aj späť trvá približne 9 hodín.

Najvyššie položená celoročne otvorená —Téryho chata  (2 015 m n. m.)

Nachádza sa v Malej Studenej doline pri Piatich Spišských plesách. Patrí medzi najobľúbenejšie možno aj preto, lebo je to najvyššie položená celoročné otvorená chata. Ide o stredne náročnú túru, čo určite netreba podceniť. Najčastejším východiskovým bodom je Starý Smokovec. Odtiaľ sa po vlastných alebo pozemnou lanovkou dostanete na Hrebienok. Prechádzať budete okolo Obrovského vodopádu, ktorý je vysoký približne 20 metrov, čím sa radí medzi najvyššie v Tatrách.

Po približne pol hodine sa dostanete k Zamkovského chate, kde sa môžete občerstviť. Po približne dvoch hodinách vás čaká asi najťažší úsek, a to takmer kilometrové prevýšenie. Je potrebné si uvedomiť, že v Tatrách nie je človek na pretekoch, a preto treba zvoliť také tempo, ktoré vám najviac vyhovuje. Nič to však nemení na tom, že vás čakajú nádherné výhľady na Päť spišských plies a okolité štíty, ako napríklad Lomnický, Ľadový či Pyšný. Celá trasa trvá približne 7 hodín. 

Térynka bola postavená v roku 1899. Svoj názov, ktorý nesie už viac ako 120 rokov dostala po priekopníkovi tatranského horolezectva Edmundovi Térym, ktorý jej výstavbu sám inicioval. Okrem toho, že patril medzi najvýznamnejších turistov vtedajšej doby, urobil prvovýstup na Prostredný hrot. 

Výstavba bola náročná, keďže cieľom bolo postaviť kamennú chatu, ktorá mala ustáť aj lavíny. Nosiči dokopy na svojich chrbtoch vyniesli neuveriteľných 50 ton materiálu a na jej stavbe pracovalo 125 ľudí. 

Malú Studenú dolinu navštevoval už ako študent a ako dvadsaťročný urobil prvovýstup na Prostredný hrot. Postaviť kamennú chatu v takej výške nebolo ľahké. Materiál na jej stavbu vynášali na etapy nosiči. Vyniesli až neuveriteľných 50 ton.

V rokoch 1979 až 1982 bola chata prestavovaná. Stavebný materiál aj tentoraz vyniesli tatranskí nosiči.  Rekordmenom bol Laco Kulanga, ktorý na chrbte vyniesol 151 kg a jeho rekord nie je dodnes prekonaný. 

Druhá najvyššie položená a celoročne otvorená chata —  Zbojnícka chata (1960 m n. m.)

Z Hrebienka sa viete dostať aj na ďalšiu vysokohorskú chatu, tentoraz však budete musieť zabočiť do Veľkej studenej doliny, ktorá patrí medzi najväčšie na južnom úbočí Vysokých Tatier. Ohraničuje ju Slavkovský štít, Východná Vysoká, Svišťový štít, Javorový štít, Široká veža, Prostredný hrot a priľahlé hrebene.

Je to dolina s najväčším počtom plies (až neuveriteľných 26 rôznych veľkostí a charakterov). V zime sú však, samozrejme, zamrznuté. Táto túra takisto patrí medzi stredne náročné, a preto nie je na škodu si prejsť chaty skôr, ako sa vydáte zdolávať štíty. Preveríte si tak svoju kondičku a výdrž. 

Výstavba tatranského chodníka začala už v roku 1983 a o 14 rokov na to uhorský lesný erár postavil poľovnícku chatu. Pred vyše sto rokmi Veľkú Studenú dolinu, ako mnohé iné, v dávnej minulosti navštevovali hľadači pokladov, zlatokopi, vyčíňali tam pytliaci, zbojníci. Po nich dostali názov plesá (zbojnícke plesá).. Chata svoj názov dostala v roku 1924.

Písal sa rok 1986, keď na tom istom mieste postavili chatu, ktorá už mala ústredné kúrenie a služby sa posunuli na vyššiu úroveň. V roku 1988 však na nej vypukol požiar a chata do tla zhorela. Turisti nechceli dopustiť, aby sa niekedy ešte niečo podobné opakovalo, a tak na novovybudovanej chate osadili vzduchový kolektor. Celá trasa trvá približne 6 hodín.

Michaela Luxová

Písanie je pre mňa umenie, ktoré sa tvorí každým ťuknutím do klávesnice. Je to však aj hra so slovami, ktoré dokonale vystihnú daný moment, alebo opíšu situáciu. Možno aj preto ma osud pred rokmi priviedol k dokonalej profesii, ktorá ma vystihuje — copywritingu.

Pridajte komentár