Kariérová poradkyňa: Dospelí často nepoznajú svoje silné stránky

Uzavretí v našich domovoch sme viacerí dospeli k prehodnoteniu životných priorít. Bilancovaniu sa nevyhla ani naša práca – je to naozaj to, čo ma baví a kde chcem naplno využiť svoj potenciál? Ak máte občas pochybnosti a premýšľate nad úplnou výhybkou v kariére, nebojte sa, nie ste jediný. Potvrdí vám to aj kariérová poradkyňa Zuzana Záhradníková, s ktorou sme sa o tejto téme rozprávali.

Zuzana Záhradníková z Career Spring je kariérová poradkyňa, ktorá sa venuje poradenstvu mladým ľuďom, ktorí končia stredné školy, ale rovnako aj dospelým. Je spoluzakladateľkou a aktívnou členkou Združenia pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry SR. Po 15 rokoch skúseností v medzinárodných korporáciách sa začala venovať oblasti, ktorá ju napĺňa. 

Má podľa Vás platiť to, že práca je pre nás aj koníčkom? 

Áno, je to veľká pravda. Ak chcem jednoducho zistiť, či je moja práca pre mňa koníčkom, stačí vnímať, ako reagujete, ak sa vás niekto cudzí opýta, čo robíte. Ak odpoviete jednou vetou, možno aj s jemným znechutením, tak tá práca nie je vašou vášňou. Keď rozprávate o práci hodinu a nikto vás nedokáže zastaviť, tak je to vášeň. Ja som pracovala aj v medzinárodnej korporácii, tá práca mi extrémne veľa dala. Ale keď som začala podnikať, bola som ochotná pracovať aj do tretej rána, nikto ma nevedel zastaviť a bavilo ma to. A je ešte jedna vec, ako zistíte, či je práca vašou vášňou – ak ste ochotní ju robiť zadarmo.

Aké vnímate rozdiely pri kariérovom poradenstve dospelým a mladým? 

Zo svojej praxe vnímam zaujímavú vec – do takých 12 rokov každé dieťa aspoň približne vie, čím chce byť, vie svoje vysnívané povolanie, pozná svoje silné stránky a je v nich sebavedomé. Potom sa to vo veku od 13 do 17 rokov vytratí. Dôvodom môže byť vplyv okolia, učiteľ, kamaráti, rodičia a v konečnom dôsledku sa mladý človek rozhodne ísť iným smerom. Často sa stáva, že na gymnáziách sú tí, ktorí by mali byť skôr na odbornej škole. Ak sú tam aj správne, tak vo veku 17 – 18 rokov úplne strácajú vedomie o tom, čo chcú robiť. 

Práve im sa snažíte vo svojej profesii pomôcť…

Áno. Momentálne napríklad robím aj skupinové webináre, vďaka online forme sa tam môžu prihlásiť ľudia z celého Slovenska. Kľúčové je pomôcť im nájsť to, v čom sú dobrí a jedineční, na čo majú nadanie a na základe toho pomôcť pri výbere vysokej školy. Samozrejme, odporúčam im smerovanie s ohľadom na trendy automatizácie a robotizácie, nesnažím sa im radiť školy či profesie, v ktorých by sa vôbec neuplatnili. 

A čo sa týka poradenstva pre dospelých?

Tu ja osobne rozlišujem rôzne skupiny dospelých. V jednej sú mamičky po materskej dovolenke, ktoré si vôbec neveria, stratili dôveru vo svoje znalosti a dokonca vám povedia, že neovládajú angličtinu bez ohľadu na to, že vedia plynule rozprávať po anglicky. 

Ďalšou skupinou sú zamestnanci korporátnych spoločností na zväčša seniorských pozíciách, ktorých budú prepúšťať. Títo ľudia sú však na pokraji vyhorenia, čo je vlastne pre nich z tohto hľadiska dobré, pretože si konečne oddýchnu. Majú však šancu na nový začiatok.

Potom sú to ľudia, ktorí viedli rodinný podnik a zistili, že ich tá práca vôbec nebaví a robili to len pre rodičov. Samostatnú skupinu tvoria zamestnaní ľudia, ktorí chcú podnikať. 

Občasne ma vyhľadávajú aj dospelí na pracovných pozíciách, ktorí sa uchádzajú o vyšší post a potrebujú si len zreevidovať svoje schopnosti a pomôcť s prípravou. 

Všímate si nejaký problém či spoločnú charakteristiku dospelých?

Ak sa opýtam dospelého človeka, aké sú jeho silné stránky, často nevie odpovedať. Aj preto je kariérové poradenstvo aj o tom, aby ukotvilo človeka. Aby mu pomohlo odhaliť a vytiahnuť jeho silné stránky. Nie je to len o tom, či máte napríklad umelecké nadanie, cez zážitkové aktivity prechádzame aj do charakterových čŕt. V teste sa človek ohodnotí, ale napríklad pri zážitkových aktivitách, ako je kreslenie či opis vizuálu, viete perfektne vytiahnuť silné stránky človeka. 

Akú techniku by ste poradili ľuďom na doma, aby objavili svoje silné stránky? 

Na internete sú dostupné testy osobnosti. Jeden z nich je napríklad Emiero, ktorý je voľne dostupný. Je to trochu subjektívne – človek si vykliká test a skutočne si myslí, že taký je. Odhalí, či je človek extrovert alebo introvert, čo je dôležité pri rôznych typoch profesií. 

Potom je napríklad Semafor. Ja sama som pre stredoškolákov nahrávala video s tipmi, ako prísť na to, aká vysoká škola je pre mňa vhodná. Video bolo naživo na Facebooku a veľmi zaujímavé bolo, že sa mi ozývali nielen študenti, ale aj ich rodičia, pretože ich to zaujalo. 

Aké tipy ste im dávali?

Zodpovedať si tieto otázky:  

1. Aké boli moje koníčky v detstve, čo ma bavilo?
2. Ak k vám príde niekto po radu, čoho sa to obvykle týka? (športové štatistiky, tip na recept a pod.) 
3. Keď pracujem a namiesto úlohy, ktorú musím splniť, robím niečo iné. Čo to je? 

Posledná otázka sa dá preformulovať aj tak, že čo robím, keď prokrastinujem. Veľa ľudí odpovedá, že je na sociálnych sieťach. Treba ísť viac do hĺbky – čo si konkrétne pozerajú, čo ich zaujíma, o čom si čítajú… To, čo nás zaujíma a koho napríklad sledujeme, vie tiež niečo odhaliť. Ak je niekto pre mňa veľkým vzorom, tak isté vlastnosti môjho vzoru mám aj ja. Detí sa pýtam, aké sú ich obľúbené vlastnosti, osobnosti, filmy či knihy. Mala som dievča, ktoré si vyberalo samé filmy s témou pomoci a súdržnosti, aj zodpovedaním týchto otázok objavila nadšenie pre smer, ktorým chce ísť. 

Ako sa podľa Vás mení aktuálne trh práce? 

Z dôvodu pandémie je jasné, že padol celý gastro priemysel, cestovný ruch, problémy sú aj v doprave. Zlé však je, že začínajú prepúšťať aj medzinárodné korporácie, ktorých máme na Slovensku veľa.

Veľký nárast vidím vo farmaceutickom priemysle a v IT, čomu pomohla pandémia. Čo sa týka robotizácie a automatizácie, silne zasiahla do výroby. Priznám sa, že som pred časom navštívila jedného z najväčších výrobcov automobilov na Slovensku a keď som videla prázdnu výrobnú halu, pýtala som sa, kde sú ľudia. Vysvetlili mi, že majú len servisný tím na servis robotov. Keďže Slovensko je zamerané na automobilový priemysel, v tejto sfére to bude dosť zlé. Robotizáciu však vidieť už pri objednávaní jedla v McDonald´s pri samoobslužných paneloch či pri hovoroch na zákaznícku linku, ktoré s vami vedie chatbot, ďalej bude meniť aj bankovníctvo či zdravotníctvo.

Ktoré sú podľa Vás najmenej ohrozené povolania? 

Psychológovia, terapeuti, lekári a IT sektor, ten je viac než istý, keďže aj pandémia priniesla nutnosť digitalizácie. Z môjho pohľadu bude perspektívny aj digitálny marketing, médiá  a social media. Potom by som ešte spomenula pravohemisférové povolania, ktoré si vyžadujú kreativitu, intuíciu, empatiu, schopnosť pracovať s ľuďmi a podobne. Tieto povolania nebudú ohrozené, keďže robot nikdy nebude intuitívny či kreatívny. Ide o profesie ako umelci, architekti, napomáhajúce profesie, spomínaný digitálny marketing a podobne. Pri ľavohemisférových povolaniach to budú IT-čkári, konzultanti a do popredia pôjde aj veda a výskum. 

Akú zručnosti budú podľa Vás kľúčové do budúcnosti? 

Sú to ľavohemisférové kompetencie budúcnosti, tzv. STEM (Science, Technology, Engineering, Mathematics) – veda, technológie, inžinierstvo a matematika. Ak ste expert a ste dobrý v týchto ľavohemisférových zručnostiach, budete mať na ružiach ustlané.

Potom to sú SMAC zručnosti (Social, Mobile, Analytics, Cloud) – ako sociálne médiá, influenceri, blogeri a pod. Dôležitá bude aj schopnosť presúvať sa globálne, v online prostredí pracovať s rôznymi národnosťami a nevidieť hranice medzi štátmi, byť adaptabilný a prispôsobiť sa zmene. Nielen v IT sektore bude potrebná komplexita – nepozerať sa len do svojho chlievika, ale vidieť širšie súvislosti. 

Netreba zabúdať na kreativitu, a to nielen v umení, ale v prinášaní kreatívnych nápadov, ako sú startupy. Ešte spomeniem mentálnu elasticitu, teda open mind –  otvorenosť novým riešeniam, vedieť sa prispôsobiť a adaptovať, ďalej kritické myslenie s konštruktívnou kritikou a empatiu a zručnosť pracovať s ľuďmi. 

Vie sa podľa Vás človek pripraviť na žiadané zručnosti a zmeny na trhu práce? 

Závisí od zručností. Podľa mňa sa empatii naučiť nedá, buď ju máte vrodenú, alebo ju nemáte. Iné zručnosti sa naučiť dajú. Školím jednu IT firmu, ktorá robí 5-mesačný kurz pre Java programátorov, testerov a podobne, kde sú ľudia z rôznych brandží od právnika, kuchára, taxikára, skladníka, od 18 do 55 rokov. 

Pripraviť sa na to človek môže tak, že sa rozhodne, aký odbor je preňho TOP. Napríklad v IT treba mať logické myslenie, trošku puntičkárstva, perfekcionizmus, zmysel pre detail a  troška toho technického myslenia. A taký taxikár, keď šoféruje auto a vie si ho aj opraviť, tak má logické a technické myslenie. Treba preto hľadať v predchádzajúcich pracovných skúsenostiach kompetencie, ktoré viem využiť v nových profesiách, ktoré vznikajú. Ak je niekto silný extrovert a rád komunikuje, tak si môže skúsiť spraviť nejaký kurz alebo začať pracovať v social media biznise. Je to celé o trpezlivosti, vytrvalosti, chuti chcieť sa zmeniť a absolvovať kurzy, ktoré posunú ľudí vpred. 

Následne je na konkrétne vedomosti množstvo kurzov, napríklad Learn2Code, Udemy, Codeacademy, Coursera… K tomu by sa však na Slovensku mohlo zmeniť vnímanie týchto certifikátov a brať ich viac do úvahy. V tomto sme ešte trošku pozadu, keďže stále dbáme len na školy a tituly.