Belo Špišák: Akýkoľvek zlý deň na horách je lepší ako dobrý deň v office

Od behu so psom sa dostal k trailovému ultrabehu. Belo Špišák pracuje ako procesný manažér v najväčšej IT firme v regióne a neodmysliteľnou súčasťou jeho života je šport a turistika, ktorými si kompenzuje sedavé zamestnanie. V roku 2021 ho čaká výzva pre dobrú vec: prejsť 58 slovenských pohorí.

So športom začal Belo Špišák ešte ako typické sídliskové dieťa, prirodzene – hrával futbal, hokej, jazdil na BMXkách a veľa času trávil v blízkom lesoparku. Fascinoval ho Medzinárodný maratón mieru a hneď, ako mohol, sa stal z fanúšika účastníkom. Aktuálne pracuje na home office. V rozhovore nám Belo Špišák prezradil aj trik, ktorý zaberá, ak sa mu náhodou do športu dvakrát nechce.

Ako ti vyhovuje home office? 

My sme HO mávali aj pred koronou, čiže to pre mňa nie je novinka. Aby som sa priznal, mne to veľmi vyhovuje. Ráno ušetrím čas, ktorý by som strávil cestovaním do práce a poobede z práce. Mám pocit, že efektivita mojej práce doma stúpla. Čo mi chýba, sú kolegovia a pokec pri káve v kuchynke alebo kaviarni. Paradoxne v týchto časoch pijem viac kávy, lebo som začal skúšať kávy z lokálnych pražiarní 🙂

Akým športom sa venuješ? 

Venujem sa trailovému ultrabehu, rád bicyklujem, plávam a v zime bežkujem. Túto sezónu začínam so skitouringom, skialpinizmus to bude možno neskôr 🙂  A keď si potrebujem kompenzovať sedenie pri práci a kreativitu, rád varím a pečiem.

Je podľa teba jednoduché nájsť si na športovanie čas? 

Musím sa priznať, že posledné 2 mesiace som pre zranenie lýtka športu veľmi neublížil, ale už sa to lepší, takže sa teším na naháňanie kondičky. Všetko je to o time manažmente. Ak si človek dopredu naplánuje deň, tak väčšinou nie je s časom na tréning problém. Niekedy to ide na úkor spánku – beh v noci, čo ale beriem ako dobrý tréning na ultra behy. Trénujem si tak okrem kondičky aj pevnú vôľu. Navyše ja mám obsesiu pre beh nočným lesom 🙂

Spomenul si ultrabehy, ako si sa k nim dostal? 

Cez dogtrekkingy, čo je vlastne taký ultratrail, ale so psom. Na dogtreku som sa dozvedel, že ľudia behávajú ultra vzdialenosti aj bez psa (najprv mi to pripadalo čudné), ale potom som si v roku 2013 vyskúšal moju prvú stovku (Javornícka stovka)  Na trase som strávil viac ako 23 hodín, odniesol som si zápal kolennej šľachy, ale navždy som sa zaľúbil do tohto športu. Dokonca tak, že o 2 roky som už ultratrailové preteky aj začal organizovať. Treba povedať, že beh po asfalte a v horách sa líši v intenzite. V horách sa beží viac na pohodu a pomalšie, čo je ale dané aj členitosťou terénu.

Aký najdlhší ultrabeh sa ti podarilo zabehnúť?

Najdlhší kontinuálny beh bolo podujatie Týništské šlápoty v roku 2016 v Česku, bolo to 137 km. Najdlhší beh vôbec som bežal etapovo, bol to beh z Košíc do Prahy. Za 13 dní som odbehol cca 700 km. 

View this post on Instagram

A post shared by Belo Špišák (@belospisak)

Ako si na takéto behy buduješ kondičku?

 Takmer každý deň sa snažím hýbať, či už je to beh, bicykel, plávanie, alebo lyže/bežky. Podľa mňa je dôležitá pravidelnosť. Samozrejme, pred nejakým väčším podujatím sa snažím štruktúru tréningu čo najviac prispôsobiť tomu, na čo trénujem. Napríklad pred behom do Prahy som behával každý deň 20 – 30 km v asi 3 – 4 dňových sériách, aby si telo privyklo na kontinuálnu dennú záťaž. Hlavné však je, aby sme sa nestali otrokom tréningu, ale užívali si to. Keď sa budeme do akéhokoľvek tréningu vždy nútiť, tak skôr či neskôr s tým prestaneme.

Začal si organizovať aj športový event, aký?  

V minulosti som organizoval dogtrekkingy a po spomínanej Javorníckej stovke som zistil, že na východe nemáme žiadne obdobné podujatie. Preto som od roku 2015 začal organizovať Východniarsku stovku. Koná sa stále prvý augustový víkend. Kvôli náročnému profilu a horúcemu letu je to jedno z najnáročnejších podujatí svojho druhu na Slovensku.

Okrem toho sa rád angažujem aj v pomoci ľuďom a zvieratám. Snažím sa využiť svoj čas na to, aby som pomáhal tým, ktorí to naozaj potrebujú. Dal som si taký záväzok, že pokiaľ budem môcť, tak každý rok pripravím nejaký charitatívny projekt prepojený so športovou aktivitou. 

A aké charitatívne projekty sa ti podarili? 

Dobrák od kosti a Anjel na horách. Dobrák od kosti bol zameraný na osvetu a podporu darcovstva kostnej drene. Spolu s kamarátom Petrom Filipcom z Českej republiky sme na kolobežkách prešli 1 200 km trasu z Košíc do Prahy. Petr prekonal leukémiu a kostná dreň od darcu mu zachránila život. Po našej ceste sme mali zastávky vo veľkých mestách, kde sme sa snažili motivovať ľudí, aby vstúpili do registra darcov kostnej drene a snažili sme sa im vyvrátiť množstvo mýtov a poloprávd o tom, ako je darovanie kostnej drene bolestivé.  Veľmi sa teším, že vďaka tejto akcii sa podarilo dostať do registra darcov vyše 2000 ľudí a máme potvrdené, že z týchto ľudí už vyše 10 aj reálne darovalo kostnú dreň a zachránilo tak životy. Čiže to naše „kolobrndovanie” malo zmysel. 

Anjel na horách je môj aktuálny projekt, kde spolupracujem s organizáciou Dobrý Anjel. Na Slovensku máme 58 pohorí a v priebehu roka sa pokúsim vystúpiť na najvyšší vrchol každého z nich. Vždy predstavíme aj príbeh rodiny z okolia daného pohoria, ktorej organizácia Dobrý Anjel pomáha. Ktokoľvek sa môže na naplánované výstupy ku mne pridať a bol by som veľmi rád, keby sa ľudia stali aj Dobrými Anjelmi – pravidelnými prispievateľmi, vďaka ktorým Dobrý Anjel pomáha každý mesiac vyše 2 000 rodinám, ktoré sa dostali kvôli ťažkej chorobe niektorého ich člena do ťažkej životnej situácie. Plánované výstupy, ako aj príbehy rodín nájdete na www.anjelnahorach.sk V rámci tohto projektu sme v júli 2020 vystúpili na Gerlachovský štít. Vyššie sa už u nás nedá 🙂

Ktorý z tvojich výletov je pre teba nezabudnuteľný?

Asi každý 🙂  Stále sa udeje niečo, na čo človek spomína. Oplatí sa vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, lebo práve vtedy sa dejú nezabudnuteľné veci. Akýkoľvek zlý deň strávený v horách je lepší ako dobrý deň v office 🙂

Máš nejaké obľúbené miesta v okolí Košíc?

Zbožňujem Ružínsky kras. Moja najobľúbenejšia časť je Bokšovský hrebeň. Je pomerne obtiažne sa tam dostať, ale je tam nádherná, nedotknutá príroda a väčšinou tam nikoho nestretnem, navyše je odtiaľ krásny výhľad, tak si tam chodím pomeditovať.

Na aký športový výkon si najviac hrdý?

Kedysi som riešil čas a rekordy. S postupom času som s tým prestal. Stále som súťaživý a meriam si každý beh pomocou hodiniek, ale viac sa sústredím na samotný pocit pri športe ako na výsledok. Najviac hrdý som vtedy, keď sa mi veľmi nechce a podarí sa mi samého seba prekonať. 

A ako sa ti podarí prekonať sa? 

Keď sa mi veľmi nechce, tak sa snažím obliecť do športového a vtedy mi je už blbé neísť. Motivuje ma aj, keď si spomeniem na všetky tie super pocity, keď som v prírode. Aj počas lejaku či fujavice, vtedy to beriem ako také malé dobrodružstvo.

Mal si už niekedy krízu priamo počas športovania? 

Samozrejme. Ultratrailové behanie je vlastne taký dlhý sled striedania krízy a eufórie. V priebehu pretekov to človek zažije niekoľkokrát. Treba sa naučiť s tým pracovať a trénovať si hlavu. Je však dôležité poznať svoje limity a nepreceňovať sa, lebo sa to môže skončiť zranením. 

Máš nejaký vytúžený cieľ v rámci svojich športových aktivít?

Mám, veľmi rád by som si prešiel turisticky celý karpatský oblúk. Od Železných vrát v Srbsku, cez Rumunsko, Ukrajinu až po Devín. Je to vyše 2000 km, čiže by to musela byť trošku dlhšia dovolenka 😀  Aspoň 3 mesiace.

Čo by podľa teba nemalo chýbať vo výbave človeka, ktorý sa vyberie na nejakú turistiku? 

Dôležité je plánovanie. Zistiť si dopredu trasu, prevýšenie, počasie a naplánovať si približnú dĺžku výletu. Podľa toho si potom pripraviť nejakú desiatu, horalku, čaj do termosky alebo vodu. V dnešnej dobe už existuje dostatok webových stránok, online máp a skupín na sociálnych sieťach, kde človek nájde informácie. Ako som už spomenul,  nepreceňovať svoje sily a radšej sa pod vrcholom otočiť a prísť v poriadku a s dobrou náladou domov, ako vyčerpaný volať z vrchola alebo po zotmení horskú službu.  

---

Ak sa ti Belo Špišák a jeho športové aktivity páčia, nezabudni ho sledovať či podporiť v rámci projektu Anjel na horách.

Pre ďalšie zaujímavé čítanie odporúčame rubriku Rozhovory.