cesta v case

Cesta v čase spája návštevníkov s baníkmi virtuálnou realitou

Kreatívne spojenie historických priestorov, dejín a moderných technológií si vymyslel projekt Cesta v čase. V Banskej Štiavnici sa vytvára expozícia, ktorá bude využívať virtuálnu realitu a všetkým návštevníkom priblíži život baníkov, ktorí neodmysliteľne patria k tomuto malebnému mestu. 

Celú víziu a premenu má v hlave Peter Marek, ktorý v Banskej Štiavnici študoval na gymnáziu. „Kto navštívi Štiavnicu a strávi v nej nejaký čas, tak toto mesto ho skrátka vcucne. Človek sa sem vždy rád vráti, poznám asi len jednu osobu, ktorá nerada chodí do Štiavnice.

Láska k Štiavnici

Od študentských čias Petra Mareka sa Banská Štiavnica jednoznačne zmenila – dnes je vyhľadávaným miestom návštev nielen Slovákov, ale aj zahraničných turistov. Historické centrum ožilo múzeami a podnikmi v malebnom okolí. 

Pobehal som čo-to po svete a v 25. rokoch som sa vrátil študovať informatiku v Banskej Bystrici, kde som sa dostal k technológiám. Už počas školy som pracoval ako vývojár na inteligentných mestách. Vedel som však, že nechcem sedieť za počítačom a programovať, podnikavosť som mal v sebe. Povedal som si, že milujem Štiavnicu a mám rád históriu, tak to spojím s modernými technológiami. Tak vznikla Cesta v čase,” spomína Peter Marek.

Linpacherov palácový dom

Cieľom projektu Cesta v čase je expozícia približujúca baníctvo v regióne aj pomocou modernej technológie. V budove – Limpacherov palácový dom, kde je expozícia umiestnená, je na prízemí obľúbený Ruin bar, ktorý vytvoril dobrý kamarát Petra Mareka Milan Kabina.  

Dom je pomenovaný po jeho najznámejšom majiteľovi. Johan Gotfried Limpacher von Linpach bol komorský podgróf, niečo ako viceminister ťažby v Uhorsku, bola to 2. najvyššia funkcia, ktorú mohol mať v tomto regióne. Zobral si za manželku dcéru najbohatšieho ťažiara v Štiavnici a prikúpením zadných gotických budov vytvorili tento palác s renesančným priečelím. Nad vchodom sa podarilo zreštaurovať nápis, ktorý dal Linpacher vytesať. Ten opisuje, že je Bohu vďačný, že z cisárovej milosti v tomto meste môže ťažiť belostný kov, ktorým bolo striebro a že tento dom je koč, ktorý ho prinesie k nebeským hviezdam.” 

Projekt si platia sami

Historickú budovu dávajú do poriadku svojpomocne, všetko opravujú a upravujú sami. Tím nadšencov a zároveň profesionálov na Ceste v čase pracuje už viac ako 2 roky.

Minule som to počítal a dokopy, ak nerátam študentov zo škôl, na projekte pracuje približne 30 ľudí – grafikov, historikov, scenáristov, zvukárov… Je to náročný projekt, pritom máme aj svoje normálne práce. Navyše, celé to ťaháme zo svojho vrecka.

Cesta v čase spolupracuje s banskobystrickým súkromným gymnáziom a SOŠIT, ktoré sú zamerané na 3D grafiku a virtuálnu realitu. „V mojich očiach sú to veľmi progresívne školy, veľmi sa z toho teším. Štúdium sa zameriava na praktické veci, ktoré človek naozaj v živote využije. Majú veľa moderných technológií, spolupracujú s rôznymi firmami. My sme ich brali na rôzne prehliadky, napríklad do Kremnice, do štôlne Andrej, do bane, kde skenovali rôzne reálne predmety.”

Spoznávanie histórie

Pre čo najvernejšie zachytenie histórie vo virtuálnej realite si musia tvorcovia Cesty v čase dôkladne študovať archívne materiály a získavať hodnoverné informácie z dôveryhodných zdrojov. 

Keď som s tým začal, tak o baníckej histórii som nemal ani šajnu. Za tie dva roky, čo pracujem na projekte, sa už viem porozprávať aj s odborníkmi, nazbieral som vedomosti, keďže som si nemohol dovoliť platiť na všetko scenáristu, tak som knihy čítal ja. Chodil som aj po štôlňach, s mnohými odborníkmi som sa za tú dobu stretol a rozprával. Veľmi mi pomohol Slavomír Michna, zapálený človek pre baníctvo, Štiavnicu a náš projekt. Tvoril texty k mnohým veciam a je neodmysliteľnou súčasťou Cesty v čase.”

cesta v case

Pre virtuálnu realitu sú objekty aj priestory zoskenované, ale nachádzajú sa tam aj 3D modely, ktoré boli vytvorené na základe technických nákresov či iných materiálov. „Máme k dispozícii Déliovu knihu, učebnicu baníctva z roku 1773, z nej čerpáme informácie a je aj vystavená v expozícii,” prezrádza Peter Marek.

Návrat 250 rokov dozadu

Virtuálna realita v podobe 6 príbehov je už pripravená. „Posledné veci dotvára zvukár Viktor Krivosudský, ktorý robil zvuk do súčasných slovenských filmov, ako Čiara, Attila, Amnestie. Robí pre nás zvukové stopy, ktoré vložíme do príbehov, animácie máme drvivú väčšinu hotovú – doťahujeme už len pár maličkostí...”

Príbeh Cesty v čase začína na vrchu kopca Rosniarky pred 250 rokmi, odkiaľ vidíte okolie Štiavnice, ktoré v minulosti vyzeralo inak ako dnes. Tajchy boli v okolí banského mesta vytvorené rodinou Hellovcov, bolo ich viac než 60, dnes ich je okolo 24. Cesta v čase vám ukáže banícke stroje ako konský gápel, banskú stupu aj atmosferický parný stroj. Samozrejme, dostanete sa aj priamo do bane, k baníkom. 

Sú to vlastne reálni ľudia, naši kamaráti, ktorých sme si zoskenovali, okostrili a rozhýbali vo virtuálnej realite, kde už budú pracovať navždy 😀 Pri nich návštevníci zažijú odpal čelby pušným prachom, ktorý sa v Štiavnici uskutočnil prvýkrát celosvetovo v roku 1627.” 

Projekt brzdia financie

Problém pri realizácii Cesty v čase nastáva pri vybavení. „Mali sme prisľúbený sponzoring, pre pandémiu padol a neostali peniaze na to, aby sme projekt mohli otvoriť naplno tento rok. Chýba nám približne nejakých 10-tisíc eur predovšetkým na techniku. Máme však už expozíciu prístupnú v menšom rozsahu, postupne chceme dokupovať ďalšie technológie a rozširovať ju,” priznáva Peter Marek.

Baniam konkurovať nebudú

Cesta v čase má približovať život baníkov v regióne Banskej Štiavnice. To, v akých podmienkach reálne kedysi baníci pracovali, ľudia môžu pri návšteve mesta spoznať v blízkych baniach. 

Už aj riaditeľa Slovenského banského múzea som ubezpečil, že my nechceme byť konkurencia baniam a vlastne nikdy ani nebudeme, pretože ponúkajú zážitok úplne iného charakteru a rozmeru. Keď vás zoberú 80 metrov pod zem a budete v stiesnených priestoroch cítiť na vlastnej koži tú zimu a vlhkosť, budete vidieť, kde tí baníci reálne stáli a pracovali – to je úplne iný pocit. Skôr budem rád, ak by sme spoločne spolupracovali. U nás je to o tej technológií, budeme návštevníkom hovoriť rôzne zaujímavosti a pikošky, ku ktorým sa ľudia len tak jednoducho nedostanú napr. efektivitu strojov, ktoré odčerpávali vodu z baní, základné rozdiely pojmov, historické mapy..”

Expozícia Cesta v čase v Limpacherovom palácovom dome bude pozostávať z klasickej vitrínovej expozície, dotykových obrazoviek s informáciami a výnimočným exponátom je banský zdvihák. 

Banský zdvihák z 19. storočia zo Švajčiarska zdvihne viac ako 10 ton a dnes už je raritou,” prekvapuje Peter Marek.

V jednej miestnosti bude interaktívna banská mapa z roku 1745. Počas expozície budú 2 technické miestnosti – prvá s okuliarmi od Nintenda z roku 1995, na konci expozície bude príbehová real time virtuálna realita. Vyvrcholenie celej expozície by mala byť miestnosť pre kvíz. 

Vízia Petra Mareka je výnimočná. „Na Slovensku je už napríklad virtuálna realita v pamätníku SNP, na ktorej spolupracovalo súkromné gymnázium s Alien studio. Vytvorili najväčšiu tankovú bitku 2. svetovej vojny. Našou pointou je, že človek sa zabaví, vidí veci, ktoré bežne nevidí – hologramy, animácie a virtuálna realita, samozrejme. Vyjde od nás s pocitom, že sa zabavil, zahral a zároveň získal aj vedomosti. To sa nám, verím, aj podarí,” uzatvára Peter Marek.

Edita Fabian Hilgartová

Pridajte komentár