Doma má múzeum mobilov a viac ako 6 000 exponátov

V meste Dobšiná v okrese Rožňavy nájdete v jednom rodinnom dome Dobšinské múzeum mobilov. Stojí za ním Štefan Polgári. Múzeum, ktoré predstavuje 2 izby, založil približne pred 5 rokmi. 

„Mal som na to priestor a začal som zbierať telefóny, ku ktorým som mal vzťah aj preto, lebo som ako 15-16-ročný písal recenzie na mobily a veľmi ma to bavilo. Potom som na nejakom online bazári našiel človeka, ktorý predával svoju zbierku – okolo 1 000 mobilov – tak tie som kúpil a nejako sa to samo začalo nabaľovať. Najprv to boli 3 poličky s mobilmi, potom 10 políc až sa jedna miestnosť zmenila na dve,” spomína Štefan. 

Nakupuje celé zbierky

Múzeum má momentálne vystavených okolo 2 500 exponátov, ďalších 4 000 kúskov ukrýva zakladateľ múzea v archíve. „Sú to najmä tie modely, ktoré mám duplicitne. Aj keď si veľa ľudí myslí, že sa k mobilom dostávam najmä prostredníctvom darovania konkrétneho modelu, viac sa mi oplatí kúpiť celú veľkú zbierku s pár výnimočnými modelmi a ďalšími, ktoré už mám. Málokedy sa totiž stane to, že mi niekto prinesie nejaký špeciálny model.”

Zbierku Dobšinského múzea mobilov preto tvorí takmer 99 % zakúpených modelov. „Pri rozširovaní zbierky som viackrát kupoval zbierky aj z USA – raz som objednal zbierku 700 mobilov, z ktorých som nemal ani jeden exemplár a to bolo naozaj veľké doplnenie.”

Modely, ktoré má v múzeu duplicitne, si Štefan necháva v archíve, prípadne ich dá na recykláciu alebo aj daruje. 

Modely pred prvým iPhonom

„Každý sa ma pýta na najstarší model, no jednoznačne to neviem určiť. Mám však v múzeu pár kufríkových telefónov s batériou a slúchadlom, alebo dokonca aj autotelefóny.”

Pri zbieraní a uchovávaní starej technológie má Štefan nastavenú hornú hranicu veku mobilu: „Zbieram mobily, ktoré boli pred prvým iPhonom v roku 2007, pretože tento model priniesol zlom a začal unifikáciu mobilov, dnes už človek nevie povedať, aký typ mobilu má dotyčný v ruke, pretože sa na seba všetky podobajú. Predtým sa vývoj, dizajn a konštrukcia mobilov chápala inak a ja sa hľadám špeciálne výnimočné kúsky.”

20 až 30 % mobilov z múzea by boli použiteľné aj v súčasnej dobe, pár z nich v minulosti nadšenec pre staré mobily aj využíval. „Keď som chcel mať na víkend voľno od práce, vzal som si starší model. Dnes to však už nerobím, pretože trávim víkendy s deťmi a tie si chcem fotiť.” 

Pre nostalgiu a spomienky

Dobšinské múzeum mobilov nemá pevné otváracie hodiny, v prípade záujmu o návštevu sa musia záujemcovia nahlásiť vopred, napríklad na Facebooku.

„Múzeum nevzniklo s nejakým komerčným účelom, nemá na to ani vhodné prostredie na východe Slovenska. Je atrakciou pre ľudí, ktorí sú v regióne na výlete a náhodou sa o ňom dozvedia a zaujme ich. Ide o ľudí, ktorí si chcú zaspomínať – pracovali s týmito mobilmi alebo ich využívali, dnešné deti, ktoré nežili analógovú dobu, to nezaujíma,” uzatvára Štefan Polgári.