studenti

Študenti UPJŠ súčasťou medzinárodnej vedeckej štúdie

Výskumný tím FF UPJŠ skúma dopad pandémie koronavírusu na život, štúdium a mentálne zdravie vysokoškolákov. Prvé výsledky prinášajú zaujímavé zistenia.

Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila všetky zložky našej spoločnosti. Jej dopad na vysokoškolákov – na ich život, štúdium a mentálne zdravie – skúma štúdia medzinárodného konzorcia, do ktorého sa zapojili aj košickí psychológovia.

Konzorcium združuje výskumné univerzitné tímy z 25 krajín sveta. Súčasťou tohto združenia je
aj vedecký tím pôsobiaci na Katedre pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Filozofickej
fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
,“ informuje dekanka FF UPJŠ a vedúca tímu
košických výskumníkov prof. PhDr. Oľga Orosová, CSc.

Koordinujúcou inštitúciou medzinárodnej štúdie s názvom COVID-19 Multi-Country Student
Well-being Study
je University of Antwerp v Belgicku.

Prvé výsledky

Vedecký tím Katedry pedagogickej psychológie a psychológie zdravia FF UPJŠ informuje o prvých výsledkoch štúdie medzinárodného konzorcia, zameranej na dopad pandémie koronavírusu a ochorenia Covid-19 na život slovenských študentov vysokých škôl.

UPJŠ Košice

Do výskumu sa zapojilo 837 študentiek a študentov druhej najstaršej slovenskej klasickej univerzity – UPJŠ v Košiciach.

Obavy vysokoškolákov

Vysokoškoláci zapojení do výskumnej štúdie udávali relatívne nízku úroveň obáv infikovania sa vírusom, ktorý vyvoláva ochorenie Covid-19, ako aj ťažkého priebehu ich prípadného ochorenia – zistili sme však rodové rozdiely, vysokoškoláčky totiž udávali vyššiu úroveň obáv.

Naopak, zistenia košických vedcov poukázali na relatívne vysokú úroveň obáv vysokoškolákov vo vzťahu k možnému infikovaniu a ťažkému priebehu ochorenia Covid-19 u ľudí z ich blízkeho okolia. Zistené rodové rozdiely aj v tomto prípade potvrdili vyššiu úroveň obáv vysokoškoláčok.

Relatívne vysoká úroveň obáv, vyššia v prípade vysokoškoláčok než vysokoškolákov, sa týkala aj skutočnosti, že lekári a nemocnice nebudú mať adekvátne zásoby zdravotníckeho materiálu, aby zvládli pandémiu ochorenia Covid-19,“ dodáva prof. O. Orosová a zároveň oceňuje, že účastníčky aj účastníci štúdie deklarovali vysokú úroveň disciplinovanosti v dodržiavaní opatrení vlády SR – zistené rodové rozdiely preukázali o niečo vyššiu úroveň disciplinovanosti vysokoškoláčok.

Sociálne dopady opatrení pandémie

Na otázku Zostali ste viac či menej v kontakte s rodinou (fyzicky, online, kombinovane), odkedy boli zavedené prvé opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19? odpovedalo 33,1 % opýtaných viac, 34,2 % volilo možnosť približne rovnako a 32,7 % účastníkov označilo možnosť menej. Aj v tomto ohľade boli zistené rodové rozdiely: najviac vysokoškolákov (40,3 %) udávalo nezmenený kontakt s rodinou v čase pandémie, avšak najvyššie percento vysokoškoláčok (36,3 %) uviedlo, že zostalo menej v kontakte so svojou rodinou.

Odlišné výsledky priniesli odpovede na otázku Zostali ste viac či menej v kontakte s priateľmi (fyzicky, online, kombinovane), odkedy boli zavedené prvé opatrenia súvisiace s ochorením Covid-19?. Až 75,1 % účastníkov uviedlo, že zostali menej v kontakte s priateľmi, pričom neboli zistené rodové rozdiely.

Zaujímavé je tiež zistenie, že až 85,7 % opýtaných uviedlo – 79 % vysokoškolákov a 88,4 % vysokoškoláčok, že mali niekoho, s kým sa mohli porozprávať o akýchkoľvek intímnych a osobných otázkach počas pandémie. Aj tu boli zistené rodové rozdiely v prospech vysokoškoláčok,“ spresňuje profesorka O. Orosová.

Je teda možné zhrnúť, že slovenské vysokoškoláčky a vysokoškoláci pociťujú:

  • relatívne nízku úroveň obáv o seba, avšak relatívne vysokú úroveň obáv vo vzťahu k ľuďom zo svojho blízkeho okolia z možného infikovania sa a ťažkého priebehu ochorenia Covid-19,
  • relatívne vysokú úroveň obáv vo vzťahu k úrovni zdravotnej starostlivosti počas pandémie,
  • vysokú úroveň disciplinovanosti vysokoškolákov v dodržiavaní opatrení vlády SR,
  • sociálne nepriaznivé dopady opatrení vo vzťahu k priateľom,
  • sociálne priaznivé dopady opatrení vo vzťahu ku kontaktom s rodinou udáva tretina oslovených, tretina vysokoškolákov udáva sociálne nepriaznivé dopady vo vzťahu ku kontaktom s rodinou,
  • úľavu, že sa mohli porozprávať o akýchkoľvek intímnych a osobných veciach počas pandémie.

Aktuálne uvoľňujúce sa opatrenia vo vzťahu k ochoreniu Covid-19 sú vo veľkej miere možné aj vďaka zodpovednosti a disciplinovanosti našej spoločnosti – vrátane vysokoškolákov, u ktorých je možné predpokladať vysokú lokálnu, ale aj medzinárodnú mobilitu,“ akcentuje dekanka FF UPJŠ v Košiciach prof. PhDr. Oľga Orosová, CSc.

Edita Fabian Hilgartová

Pridajte komentár