peter_a_jeho_bezobalovy_obchod

Bezobalový obchod mu zmenil život. Uprednostnil ho pred korporátom

Vlastniť dnes svoj podnik či viesť firmu nie je nič nezvyčajné. Robiť to však s láskou, srdcom a vášňou je ojedinelé. No majitelia obchodíkov, ktorí podnikajú nielen pre zisk, ale aj pre to, aby spravili svet krajším, je čoraz viac. 

Vyspovedali sme Petra Ďurka, mladého chalana, pochádzajúceho z dedinky Sečovská Polianka neďaleko Vranova nad Topľou, ktorý sa v podstate zo dňa na deň rozhodol otvoriť si vlastný bezobalový obchod. Tento druh obchodov sa stal za posledné roky veľmi vyhľadávaným. My sme sa Peťa opýtali, čo predchádzalo jeho rozhodnutiu otvoriť si vlastný obchod a ako sa mu darí.

Z korporátu do vlastného

Ako to už v súčasnosti býva, aj Peter vyskúšal ako chutí korporátny život. Svoje jazykové znalosti spojil s ekonomickými zručnosťami v medzinárodnej auditorskej spoločnosti. Práca ho však nenpĺňala a tak sa rozhodol cestovať. Navštívil Columbiu a Čile, Severnú Ameriku a rôzne ázijské štáty, kde naberal inšpiráciu, učil sa zero waste životnému štýlu.

Prečo si sa rozhodol otvoriť bezobalový obchod?

Stále som mal blízko k ekológii a vnímal som trend bezobalových obchodov. Niektoré som aj navštívil, veľmi sa mi páčila myšlienka vynechania jednorazových obalov pri nákupe potravín. Bohužiaľ, blízko môjho bydliska sa nenachádzal žiadny podobný obchod, moje bezobalové nákupy boli iba občasné, keď som sa vyskytol v Košiciach alebo v Prešove.

Medzitým sa uvoľnil priestor vo Vranove na Topľou. Zo žartu som navrhol mame, aby sme tam otvorili bezobalový obchod. Neskôr sa mi priznala, že tú noc, ako som jej to povedal, nemohla spať, bola príliš nadšená. Keď som to počul, začal som to brať vážne aj ja. Odvtedy bolo otvorenie finom každým dňom reálnejšie. Začali sme riešiť praktické veci ako povolenia, dodávateľov a tak ďalej.

finom bezobalovy obchod
Peter vo svojom obchode trávi veľa času a rád sa venuje zákazníkom.

Štát poskytuje na bezobalové obchodíky výpomoc. Využil si ju?

Nie, pomoc od štátu som nevyužil a ani som ju nevyhľadával. Neviem si predstaviť ako, kde, o aký fond alebo čo vôbec by sme žiadali. Na druhej strane musím uznať, že úrady nám nehádzali polená pod nohy tak, ako nás strašili iné bezobalové obchody. Dokonca sa nám snažili poradiť, ako zariadiť obchod tak, aby sa čo najlepšie predchádzalo epidemiologickým rizikám.

Sú potraviny bez obalu drahšie?

Myslím, že to závisí od konkrétnej potraviny. Faktom je, že ak reťazec nakupuje nejakú potravinu na tony, dostane oveľa lepšiu cenu než malý obchodík, ktorý kúpi 20 kilogramov.

Veľké baliarne (baliarne sú často aj distribútori) potravín investovali nemalé peniaze do automatizovaných baliacich liniek a nastavenia efektívneho baliaceho procesu. Pre také prevádzky je náročné a neefektívne vydať potraviny vo vratnom alebo vlastne hocijakom inom než v štandardnom maloobchodnom balení.

Zákazníci nám na niektoré potraviny hovoria, že ich predávame lacnejšie než v bežných supermarketoch. Všimol som si, že väčšinou ide o potraviny, ktoré sa bežne kupujú v malých baleniach, ako napríklad chia semienka či mak. Predpokladám, že to je spôsobené tým, že pri malých baleniach tvorí obal percentuálne väčšiu časť ceny ako pri veľkom balení.

Takisto si treba uvedomiť, že bezobalové obchody sa snažia ponúkať kvalitnejšie potraviny než tie, ktoré sa bežne predávajú v supermarketoch. To sa tiež prejaví na cene.

finom bezobalovy obchod
Bezobalový obchod fnom vo Vranove nad Topľou

Akých dodávateľov hľadá bezobalový obchodík? Regionálnych výrobcov alebo zo zahraničia?

Samozrejme, snažíme sa mať čo najviac lokálnych alebo slovenských produktov. Veľakrát to však nie je možné – niektoré veci sa na Slovensku jednoducho nevyrábajú/nepestujú. Bohužiaľ, musím konštatovať, že veľa potravín, pri ktorých by človek čakal, že sa bežne pestujú na Slovensku, sa „slovenské“ jednoducho zohnať nedajú.

Na to, že slovenské poľnohospodárstvo „je poctivo zlikvidované a ešte sa len stavia opäť na nohy“ ma ešte pred otvorením upozornil Adam Raksányi z Onakô. Myslel som, že preháňa, no mal pravdu. Podiel slovenských potravín v našom obchode je malý, ale postupne sa zväčšuje a dúfam, že tento trend bude len pokračovať.

Ako na tvoj obchodík reagujú ľudia? Zvykajú sa na bezobalový nákup?

Určite. Z veľa návštevníkov nášho obchodíku máme pocit, že sú nadšení, že niečo také sa v ich blízkosti nachádza. Našli sa aj také zákazníčky, ktoré si už hneď na prvý nákup priniesli vlastné nádobky. Iní to začali praktizovať po pár návštevách. Zaujímavé tiež je, že k nám nechodí iba jedna veková kategória, ale je to viac-menej rovnomerne zastúpené. Nežné pohlavie je však početnejšie.

Ako na obchodík vplýva koronakríza?

Žiaľ, vírus COVID-19 nás prinútil dočasne neakceptovať zákazníkmi prinesené obaly. Takže potraviny balíme do jednorazových papierových obalov, čo nám veľa radosti nerobí. Zvažovali sme aj dočasné zatvorenie, no koniec koncov, predávame potraviny, čo je základný tovar, ku ktorému by ľudia mali mať stále prístup.

finom bezobalovy obchod
Bezobalový obchodík a jeho opatrenia počas korona krízy

Navyše, keď koronakríza na Slovensku vypukla, neboli žiadne potvrdené prípady v našom ani susedných okresoch. Vidieť však, že zákazníci kupujú iné veci. V prvé dni pandémie sa vo veľkom predávali trvanlivé potraviny. A múka. Veľa múky.

Čo všetko si môže zákazník kúpiť v bezobalovom obchode?

Závisí od obchodu. V niektorých hlavne základné suché potraviny ako strukoviny, cestoviny, obilniny a podobne. V iných je výber podstatne širší a ponúkajú aj drogériu, kozmetiku a iné pomôcky k životu s menším odpadom.

Bezobalový obchod finom ponúka čo najširší sortiment, aby ľudia v našom okolí mali ku každej „bežnej“ veci aj bez odpadovú alternatívu. Postupne prichádzam na to, že to nie je také jednoduché a že máme ešte veľa práce pred sebou, no baví nás to.

finom bezobalovy obchod
Bezobalový obchod finom

Dá sa v bezobalovom obchode nakúpiť tak, aby už zákazník nemusel ísť do klasického obchodu?

Podľa môjho názoru skôr nie. Záleží to aj na tom, čo človek konzumuje. Ak to sú prevažne cestoviny, strukoviny, semiačka a iné „suché“ potraviny, tak aj áno. V týchto veciach má bezobalový obchod dobrý výber. Väčšina bezobalovych obchodov však nepredáva mäso a syry. Hygienické nároky a riziko kontaminácie je pri týchto potravinách podstatne vyššie, preto veľa bezobalovych obchodov do toho jednoducho nejde.

Na druhej strane však majú zákazníci bezobalovych obchodov tendenciu tieto potraviny kupovať priamo od mäsiara alebo na farmárskych trhoch. Ďalší problém je, že niektoré potraviny sa zatiaľ bezobalovo nedajú zohnať. To sa však v poslednej dobe aj vďaka popularite bezobalovych obchodov postupne mení.

Má prevádzkovanie obchodíka aj nejaké nevýhody?

Veľa maškrtenia. Ak ti niečo z obchodu chutí, celý deň na to pozeráš a vieš, že si môžeš iba trošku odsypať, tak si odsypeš. A neskôr opäť a opäť a opäť. …A opäť.

finom bezobalovy obchod

Žiješ aj v súkromí ekologickým životom?

Ako som povedal, stále som mal blízko k ekológii, no určite to u nás doma nevyzerá ako u niektorých známych zero-wasťákoch (napríklad Bea Johnson). Spravil som však určité zmeny, ktoré sú jednoduché a človeku sa po nich lepšie – ľahšie žije.

Zredukoval som počet oblečenia v šatníku. Nechal som si iba veci, ktoré používam dennodenne a sú praktické. Napríklad tričká, ktoré viem použiť na šport, do mesta alebo aj na bežné domáce nosenie. Takto som pokračoval aj s ostatnými vecami v skrini. Zvyšné, nepotrebné kúsky, ktoré boli v dobrom stave, som rozdal kamarátom a známym.

Túto metódu som uplatnil aj na zvyšné veci. Veľa z nás má doma veci, na ktoré má pekné spomienky, citové naviazanie, avšak už ich takmer vôbec nepoužíva. Väčšiny týchto vecí som sa zbavil. Teraz mám z toho dobrý pocit, lebo som si uvedomil, že mi už iba zavadzali a niekoho iného, kto má pre ne využitie, potešia.

finom bezobalovy obchod
Bezobalový obchod Finom

Pri nakupovaní nových vecí si kladiem otázku, či to skutočne potrebujem alebo iba chcem. A keď už si niečo plánujem kúpiť, vyhľadávam kvalitné materiály, zisťujem, kde bolo oblečenie alebo iné veci vyrobené a akú majú životnosť.

Aby sa to dalo porovnať, v našej dedine funguje „žetónový systém“ na vývoz odpadu. Nám na konci roka stále zvýšia nepoužité, čiže produkujeme menej odpadu, než je priemer pre domácnosť takej veľkosti. Napriek tomu by sa veľa veci u nás dalo vylepšiť. Stále sa učíme a zmeniť niektoré návyky je naozaj dlhodobý proces.

Pre ďalšie zaujímavé čítanie a inšpirácie si prezrite našu rubriku Lifestyle.

Simona Ďurkovič

Pridajte komentár