Výskum košických psychológov: Ľudí znepokojuje stav hospodárstva

Vyše 80 % opýtaných znepokojuje stav národného hospodárstva spôsobený pandémiou. Približne 58 % obyvateľov SR sa obáva o finančný príjem a budúce pracovné príležitosti. O týchto zisteniach informuje výskum košických psychológov Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Ide o výskum, vďaka ktorému sa aj Slovenská republika podieľa na celosvetovom projekte zameranom na psychické prežívanie situácie spojenej s ochorením COVID-19. Výskumný tím Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ sa pridal k medzinárodnej štúdii COVIDiSTRESS Global Survey, realizovanej pod záštitou Aarhuskej univerzity v Dánsku. Autorom projektu je Andreas Lieberoth.

V 48 jazykoch

„Na výskume spolupracujú vedci z celého sveta v rámci projektu otvorenej vedy,“ uvádza
členka košického vedeckého tímu Jana Nezkusilová. „Medzinárodná štúdia sa zameriava na rôzne aspekty psychického prežívania situácie spojenej s pandémiou infekčného ochorenia COVID-19. Uskutočňuje sa v 48 jazykoch v krajinách po celom svete. Vďaka tomu budeme môcť porovnať zistenia z rôznych štátov naprieč planétou.“

Výhodou štúdie je jej viacjazyčnosť, čo umožňuje, aby sa k aktuálnej problematike vyjadrili aj
ľudia žijúci na Slovensku, ktorí nehovoria po slovensky. Výskum košických psychológov využil túto možnosť naplno: „Vyše 85 percent respondentov vyplnilo našu štúdiu v slovenskom jazyku, takmer 7 percent v českom, ďalších 5,6 percenta v anglickom a 1,1 percenta v maďarskom jazyku. Na náš dotazník odpovedalo 446 ľudí, z nich 80 percent žien a 20 percent mužov. Priemerný vek respondentov bol 40 rokov – 74,3 percenta opýtaných bolo zamestnaných, 10,6 percenta tvorili študenti a 8 percent dôchodcovia.“

Nepokoj z trvania opatrení

Výsledky prvej fázy zberu dát na Slovensku, realizovanej pred Veľkou nocou, prinášajú
viacero zaujímavých zistení. Prijaté opatrenia vlády považovalo za primerané 36,3 percenta
respondentov, 15,1 percenta ich pokladalo za mierne a 48,6 percenta opýtaných si myslelo, že
opatrení je priveľa. Dôležitou súčasťou výskumu je zisťovanie príčin prežívaného rozrušenia a znepokojenia, ktoré súvisia so súčasnou situáciou. Výsledky prezrádzajú, že až 80,4 percenta opýtaných znepokojuje stav národného hospodárstva spôsobený pandémiou koronavírusu, 73,2 percenta je znepokojených z neznalosti, ako dlho budú trvať súčasné opatrenia.

Až 72,2 percenta opýtaných znepokojuje riziko, že sa oni alebo niekto, koho poznajú, dostanú do nemocnice či zomrú z dôvodu koronavírusu a 72 percent respondentov sa obáva rizika, že sa oni alebo niekto, koho poznajú, nakazia koronavírusom.

Približne 58 percent účastníkov sa obáva o svoj finančný príjem a rovnako veľká skupina
respondentov o budúce pracovné možnosti.

Čo ľuďom pomáha?

„Môžeme teda konštatovať, že respondenti sa obávajú prevažne o ekonomiku štátu, o svoj
príjem a o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych. Znepokojuje ich aj nedostatok kultúry alebo
pohybu. Naopak, len malé percento opýtaných znepokojuje neznalosť, čo robiť v snahe o
znižovanie šírenia vírusu,“ konkretizuje J. Nezkusilová.

Košickí výskumníci analyzovali aj to, čo pomáha ľuďom zvládať nepríjemné pocity súvisiace
s pandemickou situáciou. Najviac ľudí – ako uviedlo vyše 94 percent opýtaných – využíva
stratégiu sociálneho kontaktu s rodinou a kolegami formou dištančnej, digitálnej komunikácie.
Náboženstvo pomáha zvládať pocit nepohody vyše 40 percentám respondentov. Najmenej
používanou stratégiou je hranie počítačových hier – označila ju len štvrtina opýtaných.

„Náš výskum pokračuje a budeme radi, ak sa na ňom zúčastníte,“ pozývajú budúcich
účastníkov členovia vedeckého tímu. Postupné uvoľňovanie opatrení môže priniesť podľa psychológov postupné zmeny v prežívaní stresu, ak máte záujem, môžete vyplniť dotazník, ktorý pomôže psychológom porozumieť súčasnému dianiu a jeho vplyvu na ľudí.