Máme jedinečnú možnosť rozumne investovať energiu do posilnenia vzťahov v rodine

Súčasná pandemická situácia súvisiaca s výskytom a rozptylom infekčného ochorenia Covid 19 ovplyvňuje nás všetkých. Boli sme nútení zmeniť spôsob života a ostať izolovaní vo svojich domovoch.

O dôsledkoch takéhoto sociálneho odlúčenia sme sa rozprávali s psychologičkami Oľgou Orosovou, dekankou Filozofickej fakulty UPJŠ, a Silviou Mochnacký.

Aký môže mať vzniknutá situácia – sociálne odlúčenie a domáca izolácia – vplyv na ľudskú psychiku, najmä ak by takáto situácia trvala dlhšie obdobie?

Je dobre známe, že to, akí naozaj sme, preveria náročné životné situácie. Táto situácia prekročila naše „pomyselné hranice“ a vystavila nás novým okolnostiam, na ktoré sa človek dokáže len ťažko pripraviť. V každom prípade nás život prinútil „zastaviť sa“.

Ako spoločnosť i jednotlivci stojíme pred nepoznanou výzvou, ktorá preverí našu schopnosť zvládnuť záťaž a adaptovať sa na nové podmienky.

Dovolíme si priblížiť proces, akým ľudia prirodzene reagujú, keď čelia negatívnym zmenám, ktorý je možné celkom zreteľne sledovať v praxi. Veríme, že jeho porozumenie môže pomôcť čitateľom lepšie sa vedome zorientovať vo vlastných pocitoch a navigovať prežívanie v týchto neľahkých časoch.

Popri vyhľadávaní názorov odborníkov sme si najskôr – celkom pochopiteľne – prešli štádiom popierania negatívnych správ. Vedome aj podvedome sme mali sklon odmietať závažnosť situácie, ktorej čelíme. Zdá sa, že toto štádium už máme vo väčšine prípadov za sebou a prišlo prežívanie hnevu, hľadáme vinníka tejto situácie. Kritizujeme, čo bolo urobené, obviňujeme ľudí, politikov, inštitúcie, hneváme sa na nekompetentnosť rozhodnutí, zlý stav zdravotníctva… Ako to už býva, popieranie ani hnev nás nikam neposúvajú, preto začíname vyjednávať. Sami v sebe vyjednávame podmienky, za akých túto situáciu môžeme mať pod kontrolou. Zaujímame sa o prevenciu. Bohužiaľ, je to živná pôda aj pre šírenie fám, neprávd a utiekanie sa k radám rôznych šarlatánov a pseudoodborníkov. Nie je ľahké zorientovať sa v kvante dostupných informácií a odlíšiť tie relevantné.

Po úvodnom chaose však postupne budeme musieť prijať situáciu takú, aká skutočne je, a čeliť jej. Prijať potrebujeme pocity, ktoré to so sebou prináša. Je prirodzené, že ľudia cítia strach, obavy, smútok, neistotu, depresiu a majú potrebu rozprávať sa o tom. Nájdu sa aj takí, ktorí túto možnosť nemajú. Tu vnímam veľké riziko sociálnej izolácie najmä u starších ľudí.

Aby človek mohol konštruktívne čeliť novým okolnostiam, je nevyhnutné ich najskôr vnútorne akceptovať. Až tak sa môže adekvátne adaptovať a prispôsobiť novej situácii. Prijatie umožňuje odpútať sa od problému emocionálne, využiť vlastné sily a energiu zmysluplným a tvorivým spôsobom, nastaviť si ciele primerané situácii.

Kým uvedené prejavy správania sú prirodzené a ťažko jednotlivé štádiá preskočiť, riziko predstavuje, ak sa človek v niektorom zo štádií dlhodobo zacyklí. Podľa nášho názoru priniesli správy zo sveta za ostatné týždne práve príklady neprimeraného popierania problému a odmietanie jeho možných dôsledkov. Boli to správy o ľuďoch, ktorí sa správajú nezodpovedne – či už neslávne známe „koronapárty“, odmietanie nosenia rúšok, nerešpektovanie karantén… Sledovať môžeme aj permanentne nahnevaných ľudí, mylné označovanie niekoho za vinníka s cieľom získať pocit, že zmenu je možné zvrátiť či získať nad ňou kontrolu bez vplyvu na nás. To všetko sú príklady nekonštruktívneho prístupu, ktorý odďaľuje úspešnú adaptáciu ľudí na nové podmienky.

Človek je tvor spoločenský, závislý od sociálnej interakcie, ktorú mu plnohodnotne nemôžu nahradiť ani sociálne médiá. Ako môže koronavírusová izolácia ovplyvniť naše správanie?

Možnosť tráviť čas v úzkom kruhu rodiny považujeme za veľmi prospešnú. Je to práve jedno z pozitív situácie, v ktorej sme sa ocitli. Mnohí sa pred pár dňami sťažovali na nedostatok času a priestoru venovať sa rodine, deťom, blízkym, ale aj sami sebe. Máme jedinečnú príležitosť rozumne investovať v tieto dni energiu do posilnenia vzťahov v rodine či smerom k sebe samému. Máme priestor uvedomiť si krehkosť nášho bytia a toho, čo sme donedávna pokladali za samozrejmosť. Je čas na uvedomenie si skutočných priorít. Zároveň máme príležitosť zomknúť sa, prejaviť si navzájom pomoc, solidaritu a vďaku tým, ktorí pre iných obetujú vlastné bezpečie. Práve tak možno nájsť zmysel okolností, ktoré inak len ťažko prijímame.

Prirodzene, určité vlastnosti, zvyky, stereotypy členov rodiny, doteraz tolerované, sa v dôsledku intenzívneho kontaktu stávajú viac iritujúce. Pochopiteľne sa objavia aj konflikty či vnútorná nepohoda spojená s obmedzením denných zvykov a rituálov nás samotných. To všetko je prirodzené a pochopiteľné. Najlepšie, čo môžeme urobiť, je byť k sebe milí, zhovievaví, pozorní, starostliví. Zavolajme a napíšme blízkym, kamarátom, využime naplno výdobytky modernej komunikácie.

Ak máme prácu z domu, školopovinné deti, vytvorme si režim práce a oddychu. Možno sa zastavil život, na ktorý sme si zvykli, určite sa však nezastavil život samotný. Je len na nás, aký si ho spravíme v podmienkach, ktoré sú nám dané.

Médiá ponúkajú mimoriadne spravodajské relácie a televízne diskusie nahrádzajú tradičný program na oddych a odreagovanie sa. Ľudia nadobúdajú pocit, že pandémii nedokážu uniknúť. Ako by sme mali v tejto ťaživej situácii efektívne relaxovať?

Naša miera životného optimizmu je dnes kruto skúšaná. Chráňme si ju! Ako sme už spomínali v úvode, človek prechádza rôznymi štádiami vyrovnávania sa s negatívnymi zmenami. Osobitne v čase prvotného šoku, popierania a hnevu máme sklon byť citlivejší na negatívne správy. Najmä vtedy je dôležité myslieť kriticky, zodpovedne selektovať zdroje informácií a vyhodnocovať správy, ktoré k nám prichádzajú. Je rozumné vyhodnocovať, čo informácie znamenajú pre vás a aké vám z toho vyplývajú možnosti.

Ak sa napríklad dozviete, že školy zostávajú na týždeň zavreté, môžete sa zaoberať opodstatnenosťou opatrenia, alebo uvažovať, ako tieto nové okolnosti čo najlepšie zvládnuť a využiť v prospech vašich detí.

V neposlednom rade si treba vedome chrániť svoje duševné zdravie a pohodu. Ak začíname pociťovať obavy, strach či paniku, je najlepší čas spraviť si pauzu, získať odstup a dať veci do perspektívy. Pomôcť môže rozhovor s niekým blízkym, ale aj upriamenie pozornosti na iné, príjemnejšie podnety. Siahnite po knihe, pozrite si film, pustite si hudbu, vyjdite si do záhrady alebo len na balkón… Buďme tvoriví, robme, čo je dostupné a spôsobuje nám radosť, dodáva energiu a udržiava vnútornú pohodu. No a – samozrejme – nezabúdajme brať pritom ohľad na našich blízkych a ostatných ľudí.

Výskum psychologických aspektov pandémie

Výskyt a šírenie nového koronavírusu a infekčného ochorenia COVID-19 je aktuálne hlavným
problémov verejného zdravia na celom svete. Predstavuje výzvu pre celú spoločnosť, osobitne však pre lekárov, ale aj pre psychológov. Výrazný nárast negatívnych správ, neistota a karanténne oparenia môžu viesť k prežívaniu viacerých negatívnych emócií a dokonca zhoršiť aktuálne psychické zdravie obyvateľstva.

Katedra psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ realizuje v týchto dňoch výskum s názvom Psychologické aspekty vnímania hrozby koronavírusu, ktorý je zameraný na porozumie psychologických aspektov tohto vážneho ochorenia.

Konkrétne nás zaujíma, ako ľudia emocionálne reagujú na aktuálnu hrozbu koronavírusu, ako
vnímajú riziko tohto vírusu a aké preventívne opatrenia v tejto súvislosti dodržujú. Skúmame aj možný súvis emocionálnych reakcií a preventívneho správania s vybranými faktormi ľudského rozhodovania, vnímania neistoty a pohľadu do budúcnosti či optimizmu
,“ informujú výskumníci Jozef Bavoľár a Monika Hricová.

Do výskumu sa doposiaľ zapojilo 700 účastníkov z celého Slovenska, výskumný tím ho plánuje doplniť minimálne ešte o jeden zber údajov.

Opakovaným oslovením účastníkov chceme sledovať zmeny vo vnímaní hrozby koronavírusu,
zmeny v správaní a spôsoby zvládania stresu v súvislosti s týmto ochorením. Ukončenie výskumu závisí od vývoja situácie na Slovensku
.“

Prvotné výsledky plánujú zverejniť v najbližších dňoch – najmä tie, ktoré by boli zaujímavé pre
širokú laickú verejnosť. Odborné analýzy budú publikovať v domácich aj zahraničných vedeckých časopisoch.

tlačová správa

Pridajte komentár