EAST MAG

Dieťa na sociálnej sieti netuší, s kým si píše

Jednou z dlhodobých tém, ktoré rezonujú v spoločnosti, je vplyv sociálnych sietí na správanie detí a dospievajúcej mládeže. O tejto problematike sme sa porozprávali so psychologičkou Juliánou Zmrhalovou. 

Čím sú sociálne siete nebezpečné pre deti a mládež?

Nebezpečenstvo vidím hlavne v členstve v rôznych skupinách. V tej anonymite dieťa nemôže tušiť, s kým si píše. Tým, že v sa v skupine diskutuje o témach, ktoré dieťa zaujímajú, je doverčivejšie a ľahšie ovplyvniteľné. Iný príklad je, keď je dieťa členom skupiny kvôli inej osobe, ktorá je preňho vzorom a chce sa jej vyrovnať. 

Prečo sa mladý človek stane súčasťou nejakej komunity?

Trávenie času na sociálnych sieťach je pre dieťa či mladého človeka akýmsi uspokojením potreby niekam patriť – mať príslušnosť, byť niečoho členom.  

Aký vek je rizikový z hľadiska snahy patriť niekam? 

Je ťažko určiť konkrétny vek dieťaťa, kedy môžu začať tieto javy, že sa dieťa na sociálnych sieťach dostane do nejakej nebezpečnej komunity a vzniká problémová situácia. Vo všeobecnosti by som povedala, že s príchodom puberty, a tá u každého začína inokedy. 

V súvislosti so sociálnymi sieťami súvisí aj porovnávanie sa, pričom vieme, že realita je často úplne iná ako fotka na Instagrame. Majú podľa Vás mladí ľudia problém odlišovať realitu od života na sociálnych sieťach?

Otázne ale je, aký obraz seba tam človek vytvorí – nakoľko realistický, alebo prikrášlený. Od toho potom závisí aj tá realita/ verzus profil na sociálnej sieti. Problém rozlíšiť realitu a život na sociálnej sieti môže nastať, keď sa dieťa/mladý človek na tej sociálnej sieti „pretvorí” do podoby, ktorá predstavuje prikrášlenú realitu, často i klamstvo. A keď je ho až príliš, tak potom mu verí, a považuje ho za realitu, pretože vlastne popisuje jeho ideálny a vysnený stav a v ňom mu je dobre.

Priestor sociálnych sietí je ako stvorený na porovnávanie. Porovnávanie nikdy nerobí dobrotu – človeka s nižším sebavedomím to zasiahne vždy, pretože vidí, čo majú, zažívajú iní a zamýšľa sa nad tým, čo on nemá, prečo, kde zlyhal a podobne. Ak sa porovnávajú deti navzájom, môže sa to stať zdrojom nezdravého súperenia, v horšom prípade i šikany a zákerností. Podľa môjho názoru je to veľmi o sebavedomí a o tom, ako ho v dieťati pomáhajú budovať rodičia.

Ako sa môžu k téme sociálnych sietí postaviť rodičia? Má zmysel ich napríklad úplne zakázať?

Úplný zákaz nie je riešením,pretože cez sociálne siete si dieťa vymieňa informácie s rovesníkmi, či už o škole, súťažiach, hobby. Rodič by sa mal skôr zaujímať, čo dieťa na sociálnej sieti robí, s kým sa priatelí, s kým si píše, aké skupiny navštevuje. 

Vedeli by ste dať aj nejaké odporúčania priamo pre mladých ľudí? 

Asi hlavne byť obozretný, opatrný, nezverejňovať o sebe úplne všetko, A neporovnávať sa s ostatnými. 

Majú sociálne siete aj pozitívny vplyv na rozvoj detí a mládeže?

Pre dieťa so zdravých sebavedomím v pozitívnom prípade sociálne siete môžu byť aj zdrojom inšpirácie a rozvoja v nejakej oblasti, o ktorú sa zaujíma v skupine, ktorej je členom. Takéto dieťa nemá potrebu na soc. sieti o sebe veci prikrášľovať, ukazovať sa v lepšom svetle. Uprednostňuje realistický sebaobraz, nemá potrebu sa porovnávať s inými.

Za sprostredkovanie rozhovoru ďakujeme medializuj.sk.

komentár: 1