t-systems slovakia

Sú počítačové hry budúcnosťou mladých ľudí a IT firiem?

O aktuálnej téme gamingu uskutočnila spoločnosť T-Systems Slovakia raňajky s novinármi. Do panelovej diskusie sa 13. februára 2020 v Maribo café v Košiciach zapojili Peter Fischer, viceprezident firmy pre ľudské zdroje, ambasádor gamingu Ondrej Adamec, Peter Nagy z herného vývojového centra Games Farm, psychologička Jana Maliňáková a predstavitelia generácie Z – Matúš Čičvara a Milan Koyš.

Nie je to len o strieľaní

Cieľom diskusie bolo otvoriť tému gamingu, ktorý nie je možné vnímať len negatívne – len ako voľnočasovú zábavu, ktorá je len o „strieľačkách”. Hranie hier má aj svoje pozitíva, medzi ktoré napríklad patrí zlepšovanie jazykových zručností – či už na úrovni cudzieho jazyka, alebo pri komunikácii s ďalšími hráčmi. 

S mikrofónom Ondrej Adamec.
Foto k článku: T-Systems Slovakia

Hranie hier prispieva k rozvoju predispozícií človeka – trpezlivosti, vytrvalosti a odolnosti voči stresu. Multi-player hry rozvíjajú aj komunikáciu a tímovú spoluprácu, človek si môže posilniť už vrodené líderske vlohy. Za zmienku určite stojí aj rozvoj efektívneho riešenia „ad-hoc“ problémov či adaptovanie sa na zmeny,” zhŕňa pozitíva Ondrej Adamec, ambasádor gamingu T-Systems Slovakia. 

Je potrebné reagovať na Gen Z

Zaobchádzanie s počítačom a počítačová gramotnosť je v súčasnosti nevyhnutná súčasť základného vzdelania. Oproti starším ročníkom má výhodu Generácia Z, ktorá je očakávanou pracovnou silou. Práve gaming je jednou z jej charakteristík. Na tento trend a „omladzovanie” spoločnosti musia reagovať aj IT firmy, ak chcú byť atraktívne na trhu práce. 

Matúš Čičvara priblížil Generáciu Z.

Gaming je úzko spätý s Generáciou Z aj preto, lebo táto generácia vyrastá s počítačmi odmalička. Presne ako spomínal Peter Nagy v diskusii, že síce aj predchádzajúce generácie vyrastali s počítačmi, no v ich období zažívali počítače boom, boli drahé a nie až také dostupné. Oproti tomu si dnes môže mladá generácia kúpiť výkonný telefón, doma má počítač. Tak potom hľadám, ako sa s technológiami zabaviť. Kamarát mi odporučí hru, tá začne ma baviť, nájdem si komunitu ľudí, ktorá danú hru hrá a hrám to s nimi a už to ide ďalej,” priblížil Matúš Čičvara z HR Education & Development T-Systems Slovakia, ktorý je absolventom duálneho vzdelávania.

Zároveň bol spoluorganizátorom prvého herného turnaja, ktorý firma pripravila v novembri 2019. „Chceli sme spojiť dualistov a zamestnancov, aby si aj dualisti pripadali ako súčasť firmy, pretože ňou sú. Napríklad s Ondrejom Adamcom, ambasádorom gamingu, si dualisti vybudovali kamarátsky vzťah, že si občas zahrajú aj po večeroch.”

To, že gaming je naozaj charakteristikou Gen Z, potvrdil aj ďalší hosť diskusie – Milan Koyš zo Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Košiciach. Zúčastnil sa ôsmich offline a 30 online turnajov v Counter-Strike, z toho obsadil 7 prvých a 10 druhých miest. „Každý jeden môj kamarát hrá hry. To, že mi hranie vie aj niečo dať, som si uvedomil na prvom turnaji v roku 2013, kde sme zistili, že také hranie niečo aj obnáša – komunikáciu medzi tímom či zručnosti v hre. Ja hranie beriem ako koníček, nechcem byť profesionálny hráč, chcem sa venovať programovaniu.” 

Milan Koyš, študent SPŠE KE.

Rodičia musia vedieť, čo deti hrajú

Diskusia sa venovala aj negatívnym vplyvom hrania, medzi ktoré môže patriť aj preberanie vzorcov správania herných postáv, ktoré sú často expresívne či vulgárne. Podľa psychologičky Jany Maliňákovej je dôležité, aby aj sami rodičia poznali hry, ktoré hrajú ich deti a vedeli, čo obsahujú.

Je potrebné nastaviť limity, aby deti robili z každého rožka troška. Aby mali aj športovú aktivitu, aby sa socializovali aj mimo hernej komunity s rovesníkmi, plnili si školské povinnosti, komunikovali v rodine, plnili si domáce práce – potom dieťaťu už neostane toľko času na hranie hry, keď má ísť spať okolo 9 alebo 10. Keď tie aktivity rodičia takto rozdelia, je menšia pravdepodobnosť, že sa dieťa stane závislým.” Dodala aj fakt, že rodičia menších detí by mali dávať pozor predvošetkým na virtuálnu realitu, pretože malé deti ešte nevedia rozlíšiť, čo je skutočná realita a čo simulovaná.

Jana Maliňáková, klinická psychologička Psychosociálneho centra.

Jedným z negatívnych dopadov môže byť aj strata schopnosti sústrediť sa len na jednu vec. „Náš mozog je neuroplastický, učí sa stále a stále si vytvára nové spojenia. Keď sa pri hre naučíme vnímať mnoho vecí naraz – multitasking, tak  potom môže byť pre dieťa problémové vnímať v škole len jeden podnet, pretože jeho mozog je naučený na niečo iné a sústrediť pozornosť je preňho ťažšie.

Herný priemysel láka mladých

Okrem týchto aspektov sa na gaming v rámci diskusie nazrelo aj biznisového pohľadu, keďže v Košiciach sídli viacero vývojárskych štúdií. „Pomaly dochádza k výraznému zlepšeniu aj v Košiciach a na Slovensku vďaka aktivitám spoločností, slovenskej asociácie herných vývojárov aj iniciatíve niektorých základných a stredných škôl, ktoré sa snažia spolupracovať s hernými vývojármi. V porovnaní so zvyškom sveta však musíme dobiehať roky a roky, ktoré nám utiekli,” priblížil Peter Nagy z Games Farm. Načrtol, že v blízkom období plánuje jeho herné štúdio informovať o veľkom projekte, na ktorom spolupracujú.

Peter Nagy, Games Farm.

Herný priemysel ako taký láka mladých, som veľmi rád, ak sa mi občas ozvú ľudia zo zahraničia, ktorí sa chcú vrátiť kvôli produktom svetovej kvality vyvíjaných v Košiciach. Je potrebné zmeniť názor, že vývoj hier je niečo podradné.”

Jednou z myšlienok, ktorú si mohli účastníci z panelovej diskusie vziať, bolo priblíženie významu gamingu z pohľadu HR od Petra Fischera, podľa ktorého je práve gamifikácia v rámci štruktúr firmy spôsobom, ako pochopiť a priblížiť sa Generácii Z, teda budúcim pracujúcim.

Edita Fabian Hilgartová

komentár: 1