Ako odhaliť nadanie pre IT u detí?

Generácia detí dnešnej doby sa vyznačuje prirodzeným kontaktom s technológiami a ich využívaním. Rast sektoru informačných technológií a jeho dopytu po odborníkoch napovedá profesijné smerovanie mnohých žiakov a žiačok.

Zaujímalo nás, ako sa u detí dá odpozorovať nadanie a zručnosti pre technológie a ako s ním nakladať. O rozhovor sme preto požiadali Lenku Čigášovú, psychologičku z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktoré sídli v Košiciach.

Čo sa označuje pojmom talent?
Talent úzko súvisí s nadaním. Kým nadanie je neprejavená schopnosť úspešne vykonávať nejakú činnosť, pri talente už ide o konkrétnu, prejavovú stránku schopnosti, spojenú s vysokým výkonom. Ide o kvalitatívne vyššiu úroveň schopností podmienenú kombináciou s rozvíjajúcim prostredím a priaznivými osobnostnými vlastnosťami.
V spoločnosti sa pod pojmom nadané dieťa má na mysli najmä dieťa s intelektovým nadaním, no rozlišujeme aj nadanie jazykové, matematické, technické, pohybové, umelecké.

Ako a kedy sa u detí začína talent prejavovať?
Intelektový potenciál dieťaťa možno stanoviť už v ranom veku, kedy sa často prejavuje skorším čítaním, písaním alebo počítaním, širokou slovnou zásobou, dobrou argumentáciou, netypickými záujmami na daný vek či schopnosťou dlhodobej koncentrácie pozornosti pre vybranú záujmovú oblasť. Za podstatné zložky nadania je nutné považovať aj psychomotorické spôsobilosti a vnútornú motiváciu dosahovať vysoké výkony, radosť z poznávania, emočné i vôľové vlastnosti ako vytrvalosť, zvedavosť či pracovitosť – ide tak o komplexný jav.
V detstve však nadané deti vykazujú často netypické či nepochopiteľné správanie, čo u mnohých rodičov môže vyvolávať pocit, že je ich dieťa iné, nepodporujú ho a tlmia jeho túžbu po poznaní, alebo naopak, nadmerne ho zaťažujú, čo vyvoláva skôr negatívne dôsledky v psychosociálnom vývine dieťaťa.

Je možné jednoznačne určiť, na čo má dieťa predpoklady?
Pri nadaní ako takom je dôležité jeho skoré rozpoznanie a následné poskytnutie odbornej pomoci smerom k upevňovaniu a rozvíjaniu tohto nadania. Medzi diagnostiky na identifikáciu nadania patrí pozorovanie dieťaťa učiteľom, rozhovory s rodičmi, osobnostné dotazníky, rozbor výsledkov činnosti dieťaťa, testy tvorivosti. Tieto metódy sú užitočné nielen pri odhaľovaní talentu, ale aj pre ďalší rozvoj dieťaťa.

Ako sa dá odhaliť nadanie na IT?
Talent na IT zatiaľ ako taký definovaný nie je, usudzuje sa však jeho spojitosť s matematickým nadaním. Významným faktorom môže byť aj kreativita. Tvorivá osobnosť sa vyznačuje originalitou myslenia, flexibilitou, vynaliezavosťou či konštruktívnosťou spracovania myšlienok, čo taktiež možno pozorovať už aj v predškolskom veku.
Celkovo možno povedať, že ide predovšetkým o všestranné nadanie, kde možno odvodzovať lepší vzťah k matematike a zároveň je dôležité sledovať záujmy detí v predškolskom období, napríklad pri stavaní stavebníc, kde dieťa analyzuje informácie.

Ako sa prejavuje inklinovanie k IT?
Vo vyšších ročníkoch základnej školy sa prejavuje záujmom o technické smery pri profesijnej orientácii. Okrem matematiky je pre nich charakteristické aj využívanie logického uvažovania, prítomná vyššia úroveň technického a abstraktného myslenia. Menej sa môžu orientovať na humanitné predmety, problémom občas môže byť slovenský jazyk.
Mnoho žiakov si vyberá ako svoju budúcu profesiu pozíciu programátora, niekedy aj na základe jednej skúsenosti, kedy žiak pomáhal opravovať počítač alebo pomáhal pri inštalovaní nejakého programu či aplikácie.
Základom je záujem o informačno-komunikačné technológie, no nielen na bežné užívanie, sledovanie či tvorbu videí, hranie hier, ale aj záujem o odborné informácie. V dnešnej dobe spolužitia s informačno-komunikačnými technológiami možno rátať s tým, že veľká časť populácie ostane na úrovni konzumenta. Potom sú ľudia, ktorí svoje poznatky a skúsenosti obohacujú ďalším vyhľadávaním a sebarozvojom, a práve tí sa môžu stať budúcimi IT špecialistami.

Má nadanie na IT spätosť aj s hraním počítačových hier?
Ak má dieťa v rámci školského veku záujem o počítačové hry, je treba identifikovať, aká je hra, ktorú hrá, aké procesy pri nej využíva – analyticko–syntetické, logické, abstraktné… Prostredníctvom hier si dieťa môže vyskúšať „programovanie”, napríklad „hľadania cesty panáčika do cieľa“ kde už využije vyššie kognitívne funkcie.

Keď si dieťa vyberá smer vo vzdelávaní – stredoškolského aj vysokoškolského stupňa, pri akých kritériách sa odporúča IT cesta?
V rámci kariérového poradenstva sa sledujú viaceré zložky, aby žiakovi v procese rozhodovania prvej profesijnej voľby, pri výbere strednej školy, alebo druhej profesijnej voľby, pri výbere vysokej školy, príp. uplatnenia sa na trhu práce, bol ponúknutý komplexný pohľad. Ide o zhodnotenie úrovne intelektových schopností, ich čiastkových funkcií, osobnostných vlastností, profesijnej orientácie a záujmových preferencií, zdravotného stavu, procesov i výsledkov učenia. Na základe zhodnotenia výsledkov i osobného rozhovoru možno odporučiť optimálne smerovanie. Ide teda o kombináciu faktorov, ktoré môžu pri zvýšenej miere predikovať úspešnosť vo vybranej oblasti. Tam je možné žiakov nasmerovať aj na štúdium duálneho vzdelávania, ktoré ich opäť lepšie pripraví na ďalšie povolanie.

Niekedy je potrebné zreálniť voľbu, pretože si žiaci neuvedomujú, čo všetko znamená povolanie, napríklad programátor, aj keď to možno povedať aj všeobecne pri iných povolaniach. Žiakov osloví len jedna, najmä vonkajšia časť, ktorá pôsobí prestížne, lákavo, ale neuvedomujú si ďalšie súvislosti a najmä vklady, čo všetko pre toto povolanie treba urobiť, čo dosiahnuť či niekedy aj obetovať.

Čo môžu urobiť rodičia, aby podporili talent u dieťaťa?
Nadanie je potrebné najprv identifikovať, ale následne je na strane rodiny významný priestor pre jeho rozvoj. Ide o vytvorenie adekvátne stimulujúceho prostredia a podmienok pre vývin týchto schopností od raného veku. Skôr ako uprednostňovať autoritatívny prístup sa snažiť s dieťaťom mať partnerský vzťah, ktorý zabezpečí, že rodič citlivo vníma potreby dieťaťa, vychádza v ústrety jeho záujmom, jemne koriguje jeho vývin a zároveň napĺňa jeho základné potreby lásky, bezpečia, istoty a prijatia, poskytuje dostatok podpory k objavovaniu nového, sleduje u dieťaťa, akú má výdrž, ale aj jeho emocionálno–sociálnu zrelosť. Rodina by však nemala fungovať izolovane, ale vo vzájomnej kooperácii so školou i ďalšími ľuďmi, ako napr. odborníkmi, ktorí sa spolupodieľajú na podpore a rozvíjaní nadania.

Za rozhovor ďakujeme psychologičke Lenke Čigášovej.