Dnes žiakov neohúrite kancelárskymi programami. Treba im ukázať budúcnosť technológií

Takýto prístup má vo svojej práci aj Zuzana Tkáčová, ktorá vyučuje informatiku na Gymnáziu sv. Edity Steinovej v Košiciach. V roku 2018 získala ocenenie Učiteľ Slovenska, ktoré je súčasťou medzinárodnej súťaže Global Teacher Prize.

Aké boli vaše pocity z nominácie a následne z výhry?

Už to, že som sa ocitla medzi top desiatimi učiteľmi, je samo o sebe veľký úspech. Bola to skupina učiteľov, ktorí robia veľmi veľa vecí nad rámec toho, čo musia a sú inšpiratívni. Ktokoľvek by vyhral, bolo by to zaslúžené. Prvé pocity po výhre bolo nadšenie, že to, čo robím, má zmysel. Potom však prišiel pocit záväzku do budúcnosti – zodpovednosť šíriť myšlienky ďalej a ukazovať aj iným učiteľom, že ak sa niečo dá zmeniť, tak to zmeňme.

Prečo ste sa vlastne stali učiteľkou?

Ako dieťa som bola ten typ žiaka, ktorý mal všetky veci rýchlo hotové a potom sa nudil. Bavili ma roboty, počítače, vedecká fantastika. Rodičia ma však nechceli pustiť na strednú priemyselnú školu, tak som šla na zdravotnú. Pri výbere vysokej školy som sa rozhodla naplniť si svoje sci-fi vízie na fakulte elektrotechniky a informatiky, kde som študovala umelú inteligenciu. Počas štúdia som si spomenula, aká som bola kritická voči svojim učiteľom. Postavila som sa k tomu konštruktívne – doplnila som si pedagogické minimum a ako čerstvý inžinier som nastúpila na dopravnú priemyslovku učiť technické a informatické predmety.

Našli ste sa v učení?

Áno, aj keď som človek, ktorý stále zháňa niečo nové. Počas dvanástich rokov na priemyslovke som sa zapájala do projektov, aby som nemala učiteľský stereotyp. Našťastie, informatika a technika sú v tomto skvelé predmety. Dostala som sa k European Schoolnet v Bruseli, organizácii na úrovni nášho Štátneho pedagogického ústavu v rámci krajín Európskej únie, ktorý pripravuje metodiky vzdelávania a postupy výučby. Práve začínal projekt NanoYou (Nanotechnology for Youth). Nevedela som, o čo pôjde, ale povedali mi, že to je využiteľné v informatike, elektronike, medicíne aj energetike, čo je záber, ktorému sa venujem. Zapáčil sa mi už tréning v Bruseli, nano technológiám som prepadla a šírila som ten zápal ďalej medzi mojich žiakov.

Čo bolo po skončení projektu?

Našla som pokračovanie v projekte NASA, ktorý podporval výučbu učiteľov v Spojených štátoch amerických. Jeho cieľom bolo, aby učitelia začali učiť nanotechnológie ako súčasť predmetov. Napísala som im teda, že mám za sebou jeden európsky projekt a nemám ďalšie možnosti v našich končinách. Odpísali mi, že môžem získať financovanie na štúdium. Tak som ako jediný neamerický účastník absolvovala toto vzdelávanie. Materiály, ktoré som tam pripravovala, boli šité na naše vzdelávacie štandardy, ale postupy museli byť prispôsobené na americkú metodiku – tak som sa po prvýkrát stretla s bádateľsky orientovaným vzdelávaním.

Môžete priblížiť túto formu vzdelávania?

Je to spôsob vyučovania, ktorého cieľom je žiakom ukázať, že mnoho vecí vedia sami zistiť, vybádať, vyskúmať… Je zaujímavé sledovať, s čím všetkým vedia prísť. Bádateľská technika má základy vo fyzike či biológii, kde je bežné využívať mikroskop alebo urobiť experiment. V informatike ide o pomerne novú metódu, ktorej sa venujem na Pedagogickej fakulte UPJŠ, kde momentálne pôsobím popri výučbe na gymnáziu. Žiak dostane hotový kúsok kódu, ktorý obsahuje aj niečo nové, samozrejme, nejaké základy už má. Musí kód spustiť, overiť, zistiť, ako sa program správa a nájsť neznáme bloky. Identifikuje, čo je preňho nové. Vytvára si vlastnú hypotézu, ako neznáma časť kódu funguje, aký má vplyv. To je takzvaná objaviteľská fáza, ktorá najlepšie funguje v dvojiciach, aby sa žiaci konfrontovali. Potom je spoločná „session”, kde mne ako učiteľovi žiaci vysvetlia, čo objavili a ako to podľa nich funguje.

Táto forma výučby však asi nie je najpoužívanejšia. Ako sa zmenilo vyučovanie informatiky počas vašej kariéry?

Kriticky by som povedala, že niekedy sa stále učí takmer rovnako. Bohužiaľ, stretávam sa aj s tým, že mnohí učitelia ostávajú skalnými fanúšikmi toho, čo sa naučili. Dnes však neviete, tak ako kedysi, ohúriť žiakov kancelárskymi programami a vytváraním prezentácie.
Ja beriem informatiku ako dynamicky sa rozvíjajúci odbor, kde je každý rok niečo nové po obsahovej stránke. Máme to teda možnosť obohatiť aj po tej metodickej. Keď som začala učiť, tak sa učili programy ako T 602 alebo MS DOS, teraz učíme aplikácie iného typu. Žiakom by sa mali približovať technológie, ktoré im ukážu perspektívy – kam speje vývoj, čo môžu čakať o 10 rokov. Do súčasnej informatiky patria mobilné zariadenia, aplikácie, mikroprocesové stavebnice – 3D tlač a modelovanie.

IT sektor sa ešte stále vníma ako sféra len pre mladšie vekové kategórie a mužov. Ako ho vnímate vy, keďže na vyučovacích hodinách máte aj žiačky?

Aj ľudia, ktorí v sebe nájdu cítenie počítačovým smerom v neskoršom veku, sa dokážu preorientovať, je na to šanca, príkladom je združenie Aj ty v IT, kde pracujem. Keď som študovala na univerzite, bola prevaha chlapcov, ale bolo nás asi šesť dievčat. Čo sa týka dievčat, vidím, že prinášajú iný pohľad do IT. Pri riešení programátorských úloh idú niekedy chlapci ako na buldozéri – vidia len cieľ a idú jasne za ním. Dievčatá sa na úlohu pozrú aj z iného uhla pohľadu, detailne ho viac prepracujú, získa pridanú hodnotu okrem toho finálneho stavu. Nie je to, samozrejme, paušálne, len si to na vyučovaní všímam. Žiačkam sa páčia medziodborové oblasti – počítačové bezpečnosť, bioinformatika, digitálne umenie.

Čo by ste zmenili na našom vzdelávaní v oblasti IT?

Práca s mladými ľuďmi je veľkou výzvou. Je však neskoro začať motivovať žiakov na stredných školách, malo by sa s nimi viac v tejto oblasti pracovať na základných školách. Obrovský hendikep nášho školstva je, že máme vysoké percento učiteľov, ktorí zvládnu, povedzme, kancelárske aplikácie a akékoľvek nové pokročilé technológie sú pre nich nepredstaviteľné. Taký človek ťažko priblíži žiakom to, aký je svet IT skvelý. Potom sú deti demotivované, pracuje sa s nimi ťažko. Gro úsilia treba nasmerovať na základné školy a pretransformovať myslenie učiteľov – aby informatika bola niečo, čo je pre deti do budúcna jedna z najsilnejších oblastí.

Tejto zmene sa aj aktuálne venujete?

Áno, ako expert pre didaktické inovácie v národnom projekte IT akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie. Som zodpovedná za informatiku pre základné a stredné školy, pripravujeme metodiky, školíme učiteľov, aby sa nebáli učiť bádateľsky a využívali nové technologické vychytávky. Našou snahou je mať o rok-dva nových nažhavených pedagógov, ktorí budú vedieť svoj zápal preniesť aj na žiakov.